Často kladené otázky
Vízová povinnosť občanov Slovenskej republiky pri cestách do zahraničia
Ako je možné overiť doklad o vzdelaní nadobudnutý v zahraničí?
Pozvanie pre cudzinca
Pobyt cudzinca na územi Slovenskej republiky
Cestovanie maloletého dieťaťa (občana SR) do zahraničia
Čo je potrebné pri overení sobášneho/rodného listu zo zahraničia?
Postup pri vybavovaní úmrtia príbuzného v zahraničí
Strata dokladov
Strata peňazí
Vízová povinnosť občanov Slovenskej republiky pri cestách do zahraničia.
Občania Slovenskej republiky môžu s občianskym preukazom vydaným formou ID karty cestovať na územie členských štátov Európskej únie, ďalej do Chorvátska, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny a od 03.10.2008 aj do Macedónskej republiky. Pri cestách na územie iných štátov je potrebný cestovný pas platný minimálne 6 mesiacov od predpokladaného ukončenia pobytu.
Kam víza nepotrebujete
Pokiaľ hľadaná krajina nie je v žiadnej z troch tabuliek, k jej návšteve je potrebné získať vízum. Pre bližšie informácie o podmienkach jeho udelenia odporúčame kontaktovať konzulárne oddelenie veľvyslanectva príslušného štátu.
Pozvanie pre cudzinca
1. Pozvanie pre cudzinca by malo obsahovať nasledovné údaje:
- osobné údaje cudzinca podľa cestovného pasu vrátane č. pasu a adresy bydliska
- osobné údaje pozývateľa, vrátane č. občianskeho preukazu/pasu, adresy bydliska
- účel pozvania, adresu, kde sa bude pozývaná osoba zdržiavať, resp. informáciu o tom, kto ubytovanie poskytuje
- obdobie od kedy - do kedy je osoba pozvaná
- v prípade, že náklady na ubytovanie, stravu atď hradí pozývateľ je potrebné informáciu uviesť v pozývacom liste
- list by mal obsahovať bližšiu informácia o vzťahu medzi pozývateľom a pozývanou osobou (príbuzný, priateľ, obchodný partner atď.)
2. Do všetkých krajín Európskej únie možno cestovať s cestovným pasom, alebo občianskym preukazom, rovnako ako ako na Island, do Švajčiarska, Nórska a do Lichtenštainska.
Upozorňujeme, že v prípade využitia leteckej dopravy môžu niektoré letecké spoločnosti vo svojich prepravných podmienkach stanoviť podmienku predloženia cestovného pasu. Preto je vždy potrebné preveriť si, či konkrtétna letecká spoločnosť akceptuje občiansky preukaz ako cestovný doklad.
|
Pobyt cudzinca na územi Slovenskej republiky
Bližšie informácie je možné získať na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície (podľa miesta zamestnania/štúdia/podnikania(/osobitnej činnosti žiadateľa), resp. na príslušnom zastupiteľskom úrade, kde si žiadateľ chce podať žiadosť o povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky.
Formuláre žiadostí o povolenie na pobyt cudzinca
Doklady, ktoré cudzinec musí predložiť k žiadosti sa vyžadujú v závislosti od druhu povolenia na pobyt, ktoré cudzinec žiada.
|
Cestovanie maloletého dieťaťa (občana SR) do zahraničia
Dieťa staršie ako 5 rokov musí byť držiteľom vlastného cestovného pasu Slovenskej republiky.
Dňom 26. júna 2012 vstupuje do platnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009 z 28. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2225/2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi, ktoré členským štátom ukladá povinnosť vydávať cestovné pasy už iba ako individuálne cestovné doklady. Táto európska právna úprava bude mať prednosť pred úpravou v slovenskom zákone č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch, ktorý zatiaľ umožňuje vykonávať zápisy detí do cestovných pasov rodičov. V praxi to znamená, že zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí a príslušné útvary Policajného zboru v Slovenskej republike už od 26. júna 2012 nebudú vykonávať zápisy detí mladších ako 5 rokov do cestovného pasu rodiča.
Slovenská republika a niektoré ďalšie členské štáty EÚ zastávajú názor, že na základe zápisu dieťaťa do cestovného pasu rodiča vykonaného do 25. júna 2012, bude môcť takéto dieťa cestovať mimo územia Slovenska bez vlastného cestovného dokladu, ak cestuje s rodičom, v ktorého cestovnom doklade je zapísané. Slovensko však má už v súčasnosti viaceré signály o tom, že niektoré iné členské štáty schengenského priestoru majú v úmysle od 26. júna 2012 neuznávať zápisy detí v cestovnom doklade rodiča - čiže budú striktne vyžadovať, aby bolo každé dieťa, bez ohľadu na vek, držiteľom vlastného cestovného pasu. Slovenskí občania sa tak môžu stretnúť so závažnými problémami najmä pri prekračovaní vonkajších schengenských hraníc v niektorých iných členských štátoch, ak nebudú mať aj ich deti mladšie ako 5 rokov vlastné cestovné doklady.
Ministerstvo zahraničných vecí SR preto odporúča občanom Slovenskej republiky - rodičom, ktorí plánujú po 26. júni 2012 cestovať spolu so svojimi deťmi mimo územia SR, aby požiadali o vydanie vlastných cestovných pasov pre deti.
Deti vo veku do 5 rokov, cestujúce v rámci bezvízového režimu s USA, musia byť držiteľmi vlastných biometrických cestovných pasov. Nepostačuje teda ich zápis v biometrickom cestovnom doklade rodiča. V mene dieťaťa žiada o elektronickú autorizáciu vstupu v systéme ESTA osobitnou žiadosťou jeho zákonný zástupca.
Ak cestuje dieťa v sprievode inej osoby ako rodiča, musí sa preukázať vlastným platným cestovným pasom.
Odporúčame overiť na zastupiteľskom úrade štátu návštevy, či okrem cestovného dokladu nebude vyžadovaný tiež písomný súhlas rodičov (zákonného zástupcu), v akej forme a jazyku, a či podpis musí byť overený notárom, alebo je postačujúci len jednoduchý súhlas rodiča (zákonného zástupcu).
Splnomocnenie na sprevádzanie dieťaťa cudzou osobou pri ceste do zahraničia - vzor potvrdenia v slovenskom a anglickom jazyku (rtf; 51,25 kB)
Ministerstvo zahraničných vecí odporúča občanom žiadať o samostatné cestovné pasy pre deti
Dňom 26. júna 2012 vstupuje do platnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009 z 28. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2225/2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi, ktoré členským štátom ukladá povinnosť vydávať cestovné pasy už iba ako individuálne cestovné doklady. Táto európska právna úprava bude mať prednosť pred úpravou v slovenskom zákone č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch, ktorý zatiaľ umožňuje vykonávať zápisy detí do cestovných pasov rodičov. V praxi to znamená, že zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí a príslušné útvary Policajného zboru v Slovenskej republike už od 26. júna 2012 nebudú vykonávať zápisy detí mladších ako 5 rokov do cestovného pasu rodiča.
Slovenská republika a niektoré ďalšie členské štáty EÚ zastávajú názor, že na základe zápisu dieťaťa do cestovného pasu rodiča vykonaného do 25. júna 2012, bude môcť takéto dieťa cestovať mimo územia Slovenska bez vlastného cestovného dokladu, ak cestuje s rodičom, v ktorého cestovnom doklade je zapísané. Slovensko však má už v súčasnosti viaceré signály o tom, že niektoré iné členské štáty schengenského priestoru majú v úmysle od 26. júna 2012 neuznávať zápisy detí v cestovnom doklade rodiča - čiže budú striktne vyžadovať, aby bolo každé dieťa, bez ohľadu na vek, držiteľom vlastného cestovného pasu. Slovenskí občania sa tak môžu stretnúť so závažnými problémami najmä pri prekračovaní vonkajších schengenských hraníc v niektorých iných členských štátoch, ak nebudú mať aj ich deti mladšie ako 5 rokov vlastné cestovné doklady.
Ministerstvo zahraničných vecí SR preto odporúča občanom Slovenskej republiky - rodičom, ktorí plánujú po 26. júni 2012 cestovať spolu so svojimi deťmi mimo územia SR, aby požiadali o vydanie vlastných cestovných pasov pre deti.
Cestovanie detí do USA
Deti vo veku do 5 rokov, cestujúce v rámci bezvízového režimu s USA, musia byť držiteľmi vlastných biometrických cestovných pasov. Nepostačuje teda ich zápis v biometrickom cestovnom doklade rodiča. V mene dieťaťa žiada o elektronickú autorizáciu vstupu v systéme ESTA osobitnou žiadosťou jeho zákonný zástupca.
|
Ako je možné overiť doklad o vzdelaní nadobudnutý v zahraničí?
Doklad o vzdelaní vydaný v zahraničí musí byť overený príslušnou inštitúciou, ktorá zastrešuje oblasť vzdelávania v danej krajine /spravidla je to ministerstvo školstva/, potom ministerstvom zahraničných vecí danej krajiny a následne musí byť superlegalizovaný veľvyslanectvom Slovenskej republiky, ak sa v krajine nachádza.
V prípade dokladu o vzdelaní vydanom v krajine, v ktorej sa slovenské veľvyslanectvo nenachádza, je uplatňovaný odlišný postup overovania. Doklad musí byť takisto overený príslušnou inštitúciou zastrešujúcou oblasť vzdelávania a tamojším ministerstvom zahraničných vecí. Ďalej nasleduje overenie na veľvyslanectve danej krajiny, ktoré je akreditované pre Slovenskú republiku /spravidla sa nachádza vo Viedni, Bratislave alebo iných okolitých štátoch/ a v poslednom rade na konzulárnom odbore Ministerstva zahraničnch vecí Slovenskej republiky, ktoré doklad superlegalizuje.
Tento postup platí pre doklady o vzdelaní pochádzajúce zo štátov, ktoré nepristúpili k Haagskemu dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.
V prípade, že sa jedná o doklad o vzdelaní, ktorý pochádza z krajiny, ktorá pristúpila k Haagskemu dohovoru, je potrebné, aby na doklad udelila apostil inštitúcia daného štátu, ktorá je na to splnomocnená. Apostil je konečným overením, žiadne ďalšie overenie sa nevyžaduje. Zoznam štátov, ktoré pristúpili k Haagskemu dohovoru a ich splnomocnených inštitúcií nájdete na internete na adrese: www.hcch.net.
Ak slovenský občan získal cudzozemský doklad bez požadovaných overení a nemá možnosť získať tieto overenia v zahraničí, môže sa obrátiť na konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a požiadať o ich zabezpečenie.
|
Čo je potrebné pri overení sobášneho/rodného listu zo zahraničia?
Cudzozemský sobášny list býva spravidla overený miestnym úradom /v súlade s legalizačným postupom danej krajiny/, potom tamojším ministerstvom zahraničných vecí a následne superlegalizovaný slovenským veľvyslanectvom, ak sa v krajine nachádza. Ak sa slovenské veľvyslanectvo v danej krajine nenachádza, uplatňuje sa rovnaký postup ako s dokladom o vzdelaní, ktorý je popísaný v predchádzajúcom bode.
V prípade, že sa jedná o matričný doklad /rodný, sobášny, úmrtný list/, ktorý pochádza z krajiny, ktorá pristúpila k Haagskemu dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, je potrebné, aby na doklad udelila apostil inštitúcia daného štátu, ktorá je na to splnomocnená. Zoznam štátov, ktoré pristúpili k Haagskemu dohovoru a ich splnomocnených inštitúcií nájdete na internete na adrese: www.hcch.net
|
Postup pri vybavovaní úmrtia príbuzného v zahraničí
Na riešenie prípadov úmrtia slovenských občanov v cudzine je príslušné veľvyslanectvo, v ktorého konzulárnom obvode k úmrtiu došlo. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky sa zvyčajne o úmrtí slovenského občana občana dozvie oznámením miestnej polície, nemocnice, či prostredníctvom delegáta cestovnej kancelárie, alebo priamo od príbuzných zomrelého.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky zistí všetky okolnosti, ktoré viedli k úmrtiu slovenského občana, ako je naložené s telom, či sa zosnulý zdržiaval v zahraničí sám, alebo v sprievode inej osoby.
Všetky získané informácie postúpi veľvyslanectvo písomne Operačnému stredisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré zabezpečí informovanie príbuzných o úmrtí slovenského občana v zahraničí.
V spolupráci s delegátom cestovnej kancelárie, pohrebnej služby a pracovníka veľvyslanectva Slovenskej republiky sa realizuje prevoz zosnulého na územie Slovenskej republiky.
Veľvyslanectvo často spolupracuje aj s poisťovňou, v ktorej bol zosnulý pripoistený a tá spolupracuje s pohrebnou službou podľa výberu.
Pracovníci pohrebnej služby zabezpečia všetky potrebné doklady k prevozu tela zosnulého a pracovník veľvyslanectva vystaví za účelom prevozu tela Sprievodný list na prepravu mŕtvoly.
V prípade, že si rodina zosnulého slovenského občana želá jeho spopolnenie v zahraničí, poskytne veľvyslanectvo príbuzným zomrelého základné informácie k možnosti spopolnenia v danej krajine, vrátane vyčíslenia nákladov na spopolnenie.
|
Strata dokladov
V prípade straty, krádeže cestovných dokladov v cudzine, môže veľvyslanectvo SR v danom štáte vydať slovenskému občanovi „cestovný preukaz“. Ide o náhradný cestovný doklad s územnou a časovou platnosťou, určený na návrat do vlasti čo najkratšou cestou a platný aj v tých krajinách, cez územie ktorých sa bude občan na Slovensko vracať.
Jedným z prvých krokov, ktoré by mal občan urobiť, je ohlásenie straty dokladov na najbližšom útvare miestnej polície a získanie o tom potvrdenia. Občan môže požiadať políciu o umožnenie telefonického rozhovoru s veľvyslanectvom SR, ktoré ho bude informovať ako ďalej postupovať.
K žiadosti o vydanie cestovného preukazu, ktorú občan vypĺňa na veľvyslanectve, je potrebné predložiť dve farebné fotografie pasového formátu a uhradiť správny poplatok. Od úhrady správneho poplatku je možné po zvážení všetkých okolností, v ktorých sa občan ocitol, upustiť.
Odporúča sa urobiť si pred cestou fotokópiu údajovej strany pasu alebo občianskeho preukazu a uložiť ju oddelene od ostatných dokladov spolu s adresou veľvyslanectva SR v krajine, do ktorej občan cestuje.
Slovenský občan nachádzajúci sa v krajine, kde SR nemá diplomatické zastúpenie, sa môže pri strate, krádeži cestovného dokladu alebo peňazí, obrátiť na ktorúkoľvek misiu členskej krajiny EÚ pôsobiacu v danom štáte a požiadať o nevyhnutnú pomoc. Misia ČK EÚ v týchto prípadoch kontaktuje a spolupracuje vždy v úzkej súčinnosti s teritoriálne, resp. konzulárne príslušným veľvyslanectvom SR.
Strata peňazí
Najrýchlejší spôsob získania peňazí pri okradnutí v zahraničí je prostredníctvom systému „Western Union“. Ide o formu priameho bankového prevodu finančných prostriedkov zo SR do cudziny, kedy príbuzný, známy, resp. kolega okradnutého zloží príslušnú čiastku peňazí v pobočke Poštovej banky alebo Tatra banky na Slovensku, vyplní odosielací formulár a telefonicky podá o tom prijímateľovi správu. Zaslané peniaze je možné si v zahraničí vyzdvihnúť do jednej hodiny.
V prípade, že nie je možné túto formu z rôznych dôvodov využiť, občan sa môže obrátiť na príslušné veľvyslanectvo SR, ktoré ho bude informovať ako postupovať pri poskytnutí doplnkového predaja devíz alebo pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci v núdzi.
Slovenský občan nachádzajúci sa v krajine, kde SR nemá diplomatické zastúpenie, sa môže pri strate, krádeži cestovného dokladu alebo peňazí, obrátiť na ktorúkoľvek misiu členskej krajiny EÚ pôsobiacu v danom štáte a požiadať o nevyhnutnú pomoc. Misia ČK EÚ v týchto prípadoch kontaktuje a spolupracuje vždy v úzkej súčinnosti s teritoriálne, resp. konzulárne príslušným veľvyslanectvom Slovenskej republiky.
|
