Ekonomická dimenzia diplomacie

SR má otvorenú, proexportne zameranú ekonomiku (podiel exportu na HDP je 85%) s výrazne limitovanými surovinovými zdrojmi a malým vnútorným trhom, čo spôsobuje závislosť hospodárskeho rozvoja od globálnych ekonomických pohybov, zmien, ale aj kríz. Pre celkový stabilný vývoj slovenského hospodárstva v ostrom konkurenčnom globálnom prostredí je preto kľúčová schopnosť vyrovnať sa s výzvami vonkajšieho prostredia, resp. neustály rast konkurenčnej schopnosti našej ekonomiky.
Prebiehajúce geopolitické pohyby determinujú aj potrebu zefektívnenia výkonu ekonomickej dimenzie diplomacie, pričom sa výrazne posilňuje väzba medzi vnútornou a vonkajšou hospodárskou politikou. Slovenská diplomacia dlhodobo a aktívne usiluje o vytvorenie podmienok pre stabilný rast slovenskej ekonomiky, čo potvrdzuje zvlášť v posledných rokoch výrazná ekonomizácia zahraničnej politiky SR.
Jedným z výsledkov vnútorného auditu rezortu zahraničných vecí (projekt TREFA) je aj nová organizačná štruktúra a vytvorenie Sekcie hospodárskej spolupráce a rozvojovej pomoci /SHSR/. Jej vznik je potvrdením systémového prístupu pri definovaní a realizácii cieľov MZV SR v oblasti ekonomickej diplomacie a rozvojovej pomoci /ODA/ a dôrazu kladeného v Programovom vyhlásení vlády SR na ekonomický rozmer diplomacie.
Pôsobnosť a organizačné členenie SHSR je súčasťou Organizačného poriadku MZV SR.

Úlohy a ciele ekonomickej diplomacie

Nosnou úlohou ekonomickej diplomacie je schopnosť včas identifikovať a reagovať na hlavné trendy vo vývoji svetovej ekonomiky, ktoré môžu mať dopad na hospodárstvo SR a zároveň ich preniesť do domácej hospodárskej politiky, resp. viesť k skorej a účinnej reakcii slovenské vládne, podnikateľské a ďalšie subjekty.

Ekonomická diplomacia by mala výrazným spôsobom posilňovať konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky, iniciovať potrebné štrukturálne zmeny, prílev zahraničných investícií, moderných technológií, podporovať export, energetickú bezpečnosť štátu, rozvoj malého a stredného podnikania, prezentáciu Slovenska v zahraničí, prispievať k maximálnemu využívaniu eurofondov, posilňovať ekonomický rast SR aj v kontexte spracovávania postojov SR ku európskym politikám a využívaním výhod členstva SR v medzinárodných organizáciách a regionálnych zoskupeniach.
Po vstupe SR do EÚ/NATO došlo k presunu veľkej časti kompetencií v oblasti zahraničnej politiky na ústredia týchto zoskupení, nosnou oblasťou činnosti našej diplomatickej siete sa preto stáva ekonomická, resp. verejná diplomacia s dôrazom na podporu exportu, investičné, prezentačné a ďalšie aktivity.
Význam ekonomickej dimenzie diplomacie znásobuje aj aktuálna, ďalej sa prehlbujúca finančná kríza a s ňou spojené globálne makroekonomické spomalenie, ktorých negatívne dopady sa prejavujú aj na Slovensku, ktoré je súčasťou jednotného európskeho hospodárskeho priestoru.

Bez ohľadu na finančnú krízu vystupujú do popredia aj relatívne nové témy - vonkajšia energetická bezpečnosť, potreba diverzifikácie našich energetických zdrojov, klimaticko-energetický balíček, využitie ODA ako významného nástroja ekonomického pôsobenia SR ap. Uvedené skutočnosti vyžadujú odvážne prístupy v oblasti ekonomickej dimenzie diplomacie v úzkom prepojení na efektívnu domácu hospodársku politiku.

Existujúci inštitucionálny a legislatívny rámec

Celkové pôsobenie, výsledky a určité limity MZV SR v oblasti ekonomickej dimenzie diplomacie sú determinované globálnym ekonomickým vývojom, ale aj vnútorným prostredím a koncepciou vlády vo vzťahu k vonkajším ekonomickým vzťahom.
Objektívny vonkajší limit pri definovaní našej vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú medzinárodné záväzky v rámci EÚ, OECD, WTO a čoskoro aj EMÚ, špecializovaných agentúr systému OSN atď. Zároveň je mimoriadne dôležitá naša schopnosť vyťažiť maximum z komparatívnej výhody členstva SR v uvedených organizáciách s cieľom ekonomického rastu a hospodárskej stability. Pôsobenie SR v medzinárodných organizáciách prináša určité záväzky, ale na druhej strane vytvára podmienky na stabilitu a ďalší rozvoj našej ekonomiky.
Existujúci systém podpory ekonomických záujmov SR v zahraničí je potrebné zefektívniť s cieľom plného využitia kapacít všetkých aktérov v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov, ako sú MH SR a MZV SR na jednej strane a záujmové združenia a špecializované organizácie (SOPK, AZZZ, RÚZ, SARIO, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Eximbanka, Slovenská záručná a rozvojová banka, atď.) na strane druhej. Finančná kríza a globálne ekonomické spomalenie nás nútia uvažovať v nových kategóriách a spoločne hľadať východiská, ktoré umožnia stabilný a kontinuálny rast slovenskej ekonomiky.
Z dlhodobého hľadiska, v kontexte diskusií o tom, ako by mal vyzerať optimálny model v oblasti riadenia vonkajších ekonomických vzťahov, plne postačí iba preniesť a prispôsobiť na naše pomery osvedčené modely systému podpory vonkajších ekonomických vzťahov existujúce v parametrami podobných krajinách.

EÚ ako kľúčový obchodný partner SR

Rozhodujúcim obchodným partnerom SR je EÚ (87% nášho exportu). Slovensko je súčasťou jednotného európskeho hospodárskeho priestoru a od 1.1. 2009 sa stávame členom EMÚ. Proces globalizácie núti EÚ, ktorá je s 25% podielom na svetovom HDP najsilnejším ekonomickým blokom, budovať modernú a konkurencieschopnú ekonomiku (Lisabonská stratégia /LS/).
Úniu však v súčasnosti ako celok čaká spomalenie, až pokles ekonomického rastu, čo vyvoláva ekonomické, sociálne problémy, zhoršenie exportnej bilancie, sťaženie prílevu zahraničných investícií, ostrejší konkurenčný boj v rámci EÚ, ale i mimo nej, výrazne rastie význam energetickej bezpečnosti ap. Mnoho členských krajín čelí vážnym problémom vo finančno-bankovom sektore, zníženiu rastu HDP, nárastu nezamestnanosti ap. EÚ usiluje o prijímanie spoločných opatrení na prekonanie krízových javov, kde Slovensko musí hrať aktívnu úlohu.
MZV SR musí včas a adekvátne reagovať na ozdravné opatrenia a dôsledky vyvolané dôsledkami recesie.

Energetická bezpečnosť SR

Vzhľadom na energetickú závislosť Slovenska sa významnou súčasťou analýzy ekonomických trendov stala charakteristika energetickej politiky jednotlivých krajín, oblastí a regiónov. Bezpečnosť dodávok energií a celá energetická bezpečnosť má aj nespochybniteľný vonkajší, zahraničnopolitický rozmer. Medzinárodné súvislosti hľadania a zabezpečovania klasických i alternatívnych energetických zdrojov do budúcnosti sú mimoriadne relevantné.
MZV so svojou sieťou ZÚ chce aktívne participovať na hľadaní informácií a riešení v oblasti strategických otázok energetickej bezpečnosti a viesť dialóg o predmetných otázkach so všetkými aktérmi slovenskej energetickej scény.

Očakávania a úlohy smerom k sieti diplomatického zastúpenia SR

Aktivity siete ZÚ SR smerované na podporu rozvoja ekonomickej dimenzie diplomacie sú kľúčovým predpokladom pri presadzovaní strategických cieľov MZV SR v rámci zahraničnej politiky SR. Je potrebné hľadať nové formy a metódy pri zefektívňovaní ekonomickej dimenzie diplomacie. Ide o dlhodobý proces, kde je nesmierne dôležitá interaktívna komunikácia medzi ústredím a ZÚ SR.
Nepriaznivý ekonomický vývoj bude vyžadovať aj mimoriadne opatrenia. Aktivity MZV SR musia smerovať na pomoc slovenskému exportu, podnikateľom, získavaniu investorov a tým vytváraniu pracovných miest v SR, efektívnejšie komunikovať s podnikateľskou sférou /zvlášť malí a strední podnikatelia/ s cieľom identifikovania ich reálnych potrieb smerom k zahraničiu, identifikácia perspektívnych exportných komodít do teritória, informovanie o podmienkach exportu ap.
MZV nemôže a nebude nahrádzať aktivity MH, ktoré metodicky riadi obchodno-ekonomické oddelenia pri ZÚ SR, bude však aktívne napomáhať rozvoju koordinovaných aktivít všetkých aktérov zameraných na vytváranie lepších podmienok na presadzovanie slovenských ekonomických záujmov v zahraničí.