Stratégia Európskej únie pre dunajský región
Od roku 2008 začala EÚ rozvíjať makroregionálne stratégie ako jednu z nových foriem teritoriálnej spolupráce v rámci EÚ. Počas finálnej schvaľovacej fázy Stratégie pre región Baltického mora sa z rakúsko-rumunskej iniciatívy začali prípravy nad Dunajskou stratégiou.
Dňa 9. decembra 2010 Európska komisia zverejnila návrh Oznámenia o Stratégii EÚ pre dunajský región a sprievodný, pracovný dokument - Akčný plán Stratégie EÚ pre dunajský región. Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí dňa 13. apríla 2011 schválila závery Rady k Dunajskej stratégií. Dunajská stratégia bola schválená na zasadnutí Európskej rady 24. júna 2011.
Dunajský región sa rozkladá na území 16 európskych štátov (8 členských štátov EÚ a 6 nečlenských – Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko resp. Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna hora, Ukrajina a Moldavsko) a žije v ňom okolo 110 miliónov ľudí.
Stratégia pozostáva zo štyroch pilierov a 11 prioritných oblastí:
Prepojenie dunajského regiónu
1. zlepšenie mobility a prepojenia
(a) vnútrozemské vodné cesty
(b) cestná, železničná a vzdušná doprava
2. podpora udržateľných zdrojov energie
3. podpora kultúry a cestovného ruchu
Ochrana životného prostredia v dunajskom regióne
4. obnova a udržanie kvality vôd
5. riadenie enviromentálnych rizík
6. ochrana biodiverzity, krajiny a kvality vzduchu a pôdy
Rozvoj prosperity v dunajskom regióne
7. rozvoj vedomostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií
8. podpora konkurencieschopnosti podnikov, vrátane rozvoja klastrov
9. investovanie do zručností ľudí
Posilňovanie dunajského regiónu
10. zvýšenie inštitucionálnej kapacity a spolupráce
11. spolupráca zameraná na šírenie bezpečnosti a boja s organizovanou a závažnou kriminálnou činnosťou
Národným kontaktným bodom SR pre Dunajskú stratégiu je Odbor stratégií Úradu vlády SR.
Vláda SR dňa 30. 3. 2011 schválila aktualizovanú národnú pozíciu k Dunajskej stratégií a určila koordinátorov prioritných oblastí.
SR je spolukoordinátorom dvoch prioritných oblastí:
- prioritnej oblasti 4. Obnova a zachovanie kvality vôd - spolu s Maďarskom a
- prioritnej oblasti 7. Rozvoj vedomostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií - spolu so Srbskom.
Oblasť Obnova a zachovanie kvality vôd („To restore or maintain the quality of waters“) bude koordinovať minister životného prostredia v súčinnosti s ministrom pôdohospodárstva a oblasť Rozvoj vedomostnej spoločnosti („To develop the knowledge society“) predseda SAV v súčinnosti s ministrom školstva a splnomocnencom vlády pre vedomostnú ekonomiku.
Užitočné odkazy:
|
