Účel konania

Konanie o porušení Zmluvy o založení ES podľa jej čl. 226 predstavuje predsúdnu fázu konania začatého z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o založení ES (ďalej len „zmluva“). Porušenie povinností je spravidla dvojakého charakteru. Jednak je to samotné substantívne porušenie zmluvy (teda porušenie konkrétnej povinnosti uloženej priamo zmluvou) a jednak je to transpozičný nedostatok (porušenie sa týka nesprávnej transpozície smernice).
Uvedené konanie obligatórne predchádza konaniu pred Súdnym dvorom ES. Jeho hlavným účelom je možnosť mimosúdneho urovnania sporu a odstránenie protiprávneho stavu.

Priebeh konania

Predsúdne konanie prebieha v niekoľkých stupňoch. V priebehu prvého, neformálneho stupňa konania je členský štát upozornený na porušenie zmluvy a možnosť ako vyriešiť túto situáciu. Do druhého, formálneho stupňa, prechádza konanie až v prípade, ak prvý stupeň neviedol k úspešnému ukončeniu konania.
Druhý stupeň predsúdneho konania je charakteristický formálnym prístupom. Prebieha spravidla v dvoch fázach. Prvá fáza začína formálnym oznámením (výzvou) Európskej komisie adresovaným členskému štátu. Formálne oznámenie predstavuje formálny list Európskej komisie, ktorý upozorňuje členský štát na porušenie zmluvy. Jeho obsahom je označenie rozhodujúcich skutočností a právneho odôvodnenia záveru o porušení zmluvy. Európska komisia je povinná ponechať dotknutému členskému štátu priestor, aby sa k formálnemu oznámeniu vyjadril. I keď samotná zmluva nestanovuje na vyjadrenie štátu žiadnu lehotu, v praxi je táto lehota spravidla dvojmesačná. To však neznamená, že predmetná lehota nemôže mať aj iné trvanie (v krajnom prípade až na niekoľko dní, či hodín).
V prípade ak formálne oznámenie neprinieslo žiadaný výsledok (napr. Európska komisia nie je spokojná so stanoviskom členského štátu k formálnemu oznámeniu) nastupuje druhá fáza tohto stupňa konania. Predmetná fáza začína vydaním odôvodneného stanoviska. Odôvodnené stanovisko obsahuje výrok a odôvodnenie, z ktorého je zrejmé predovšetkým, ktoré normy európskeho práva členský štát porušil a akým konaním k danému porušeniu došlo. Aj v odôvodnenom stanovisku určí Európska komisia lehotu, v ktorej je štát povinný odstrániť nedostatky vytýkané mu v odôvodnenom stanovisku.
V prípade, ak členský štát nevyhovie odôvodnenému stanovisku v lehote určenej Európskou komisiou, môže Európska komisia predložiť vec Súdnemu dvoru ES. Ako je zrejmé z čl. 226 podanie žaloby je oprávnením, nie povinnosťou Európskej komisie.

Ukončenie konania

K ukončeniu predsúdnej fázy konania môže dôjsť spravidla niekoľkými spôsobmi. Ide o nasledovné:

• členský štát a Európska komisia dosiahnu konsenzus ešte v rámci neformálneho stupňa a konanie ďalej pokračovať nebude;
• členský štát vo svojom stanovisku informuje Európsku komisiu o skutočnosti, že k porušeniu zmluvy nedošlo, resp. že existujúce porušenie bolo odstránené;
• Európska komisia neakceptuje zdôvodnenie dané členským štátom a podá na štát žalobu.