Lisabonská zmluva je výsledkom rokovaní medzivládnej konferencie EÚ v roku 2007. Medzivládna konferencia prebiehala od 23. júla 2007 do 18. októbra 2007. Jej cieľom bolo na základe mandátu schváleného na rokovaní Európskej rady 21. - 22. júna 2007 v Bruseli pripraviť text Zmluvy, ktorá mení a dopĺňa Zmluvu o EÚ a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (Lisabonská zmluva).

Lisabonská zmluva a Záverečný akt medzivládnej konferencie boli zverejnené v Úradnom vestníku EÚ 17. 12. 2007.

 Informačný leták o Lisabonskej zmluve  (pdf; 184,88 kB)
Informácie o Lisabonskej zmluve

Keďže Lisabonská zmluva mení a dopĺňa základné zmluvy EÚ, jej výsledkom je:
Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, publikované v Úradnom vestníku EÚ dňa 9. 5. 2008.

Vzhľadom na odmietnutie Lisabonskej zmluvy v írskom referende dňa 12. 6. 2008 bolo otázne, či alebo kedy a ako vstúpi Lisabonská zmluva do platnosti.
Na zasadnutí Európskej rady v dňoch 11. - 12. decembra 2008 došlo k dohode, že Írsko sa pokúsi o opätovnú ratifikáciu zmluvy na jeseň roku 2009, zároveň však Írsko výmenou za druhý pokus o ratifikáciu (v termíne do ustanovenia novej Komisie) dostane tiež politické záruky v oblasti neutrality, daní a rodinného práva a zachová sa princíp, že každá krajina bude mať svojho komisára. Aby sa tieto sľuby stali právne záväzné bez zasahovania do textu zmluvy a nového ratifikačného procesu, na zasadnutí Európskej rady v dňoch 18. – 19. júna 2009 boli schválené špeciálne ustanovenia zvané „Írsky protokol“. Protokol tiež potvrdil na obdobie rokov 2009 - 2014 zvýšenie počtu europoslancov zo 736 na 754, čo je o troch viac ako pôvodne predpokladala Lisabonská zmluva – Nemecko si ponechá súčasných 99 poslancov.

Vzhľadom na poskytnutie záruk a získanie podpory verejnosti Írsko dňa 2. 10. 2009 v druhom referende schválilo Lisabonskú zmluvu. Následne zmluvu ratifikovalo aj Poľsko, po vyriešení ústavných námietok a novelizácii príslušných zákonov aj Nemecko a napokon po schválení výnimky z uplatňovania Charty základných práv a pozitívnom verdikte Ústavného súdu ČR aj Česká republika. Na summite v dňoch 29. – 30. 10. 2009 sa spolu s riešením pre Česko taktiež dohodlo ošetrenie slovenských obáv, pričom boli zachované pre slovenských občanov rozsiahle práva, ktoré Charta základných práv zaručuje. Slovensko zakotvilo v záveroch Európskej rady, že Charta sa bude v členských štátoch uplatňovať výlučne keď sa vykonáva právo EÚ.
Ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy bol dňa 3. 11. 2009 podpisom prezidenta ČR ukončený.

Materiály, dokumentujúce pozície a stanoviská Slovenskej republiky k inštitucionálnym reformám EÚ a k Lisabonskej zmluve, schválené vládou SR:

Vláda SR prerokovala a schválila Pozíciu vlády Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady o inštitucionálnej reforme 21. – 22. júna 2007 v Bruseli uznesením č. 512/2007.

Vláda SR prerokovala a schválila Pozíciu na rokovanie Medzivládnej konferencie EÚ otvorenej v roku 2007 uznesením č. 601/2007.

Informáciu o otvorení Medzivládnej konferencie 23. júla 2007 v Bruseli vláda SR prerokovala a vzala na vedomie 1. augusta 2007.

Vláda Správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uznesením č. 846/2007.

Informáciu o priebehu a výsledkoch neformálneho rokovania Európskej rady 18. – 19. októbra 2007 v Lisabone vláda SR prerokovala a vzala na vedomie 7. novembra 2007.

Vláda SR prerokovala a schválila Návrh na uzavretie Zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o EÚ a Zmluva o založení ES a Zmluva o založení ES uznesením č. 1034.

Vláda SR prerokovala a schválila Správu o podpise Lisabonskej zmluvy 13. decembra 2007 v Lisabone a o priebehu a výsledkoch rokovania Európskej rady 14. decembra 2007 v Bruseli uznesením č. 60/2008.

Ďalšie informácie o inštitucionálnej reforme EÚ možno získať (v anglickom jazyku):
Rada európskej únie
Portál EurActiv.sk
Euobserver.com/