Sektorálne formácie Rady EÚ
Napriek tomu, že Rada je samostatnou inštitúciou združujúcou ministrov z členských štátov únie, z organizačných dôvodov sa schádza v závislosti od predmetnej sektorovej záležitosti v rôznych formáciách. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1.12.2009, Rada zasadá v desiatich zloženiach:
Prácu Rady pripravuje alebo koordinuje Výbor stálych predstaviteľov (COREPER) zložený zo stálych predstaviteľov členských štátov, ktorí pracujú v Bruseli, resp. ich zástupcov. Prípravou práce tohto výboru sa zase zaoberajú špeciálne výbory a pracovné skupiny pozostávajúce z delegátov z každého členského štátu.
Rada pre všeobecné záležitosti sa stretáva pravidelne raz mesačne a jej členmi sú ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ, resp. ministri pre európske záležitosti. Rada sa na zasadnutiach o všeobecných záležitostiach zaoberá agendou, ktorá sa týka viac než jednej politiky Únie, napr. rokovaní o rozširovaní EÚ, prípravy viacročného finančného výhľadu Únie alebo inštitucionálnych a administratívnych otázok. Plní úlohu aj pri koordinovaní práce súvisiacej s inými oblasťami politiky, ktorú vykonávajú iné zloženia Rady. Pripravuje zasadnutia Európskej rady a spolu s predsedom Európskej rady a Komisiou zabezpečuje ich nadväznosť.
Rada sa na zasadnutiach o zahraničných veciach zaoberá celou vonkajšou činnosťou Únie vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zahraničného obchodu a rozvojovej spolupráce. Jej členmi sú ministri zahraničných vecí, ktorí sa stretávajú pravidelne raz mesačne. Rade pre zahraničné veci predsedá Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová.
Rada zodpovedá aj za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Ministri obrany sa okrem svojich neformálnych zasadnutí (dvakrát ročne) zvyčajne schádzajú na zasadnutiach Rady pre zahraničné veci tiež dvakrát za rok.
V posledných rokoch bolo prioritou Rady zabezpečiť v spolupráci s Komisiou súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ v rámci celého spektra nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii.
Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti (Justice and Home Affairs Council) je jednou z formácií Rady Európskej únie. Rada JHA zasadá spravidla raz za mesiac, resp. raz za dva mesiace. Zaoberá sa otázkami týkajúcimi sa viacerých oblastí ako napr. azyl, prisťahovalectvo, ochrana hraníc, vízová politika, policajná spolupráca a justičná spolupráca v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Slovenskú republiku na rokovaniach zastupujú, v závislosti od prerokovávanej agendy, minister spravodlivosti a minister vnútra.
Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Economic and Financial Affairs Council) je jednou z konfigurácií Rady Európskej únie a pozostáva z ministrov hospodárstva a financií 27 členských štátov únie, prípadne aj ministrov pre rozpočet, ak sú predmetom diskusie rozpočtové otázky.
Rada pokrýva viacero oblastí, ako napr. koordináciu hospodárskej politiky, finančný dohľad, monitoring rozpočtovej politiky a verejných financií jednotlivých štátov, EURO a jeho právne, praktické a medzinárodné aspekty, finančné trhy a pohyb kapitálu a ekonomické vzťahy s tretími krajinami. Tiež pripravuje a schvaľuje, spolu s Európskym parlamentom, rozpočet EÚ.
Rada sa stretáva raz mesačne a Slovenskú republiku v Rade zastupuje minister financií SR.
Rade pre hospodárske a finančné záležitosti napomáhajú v činnosti:
Hospodársky a finančný výbor (EFC)
Je podvýborom pre vládne zmenky a trhy s obligáciami. Skladá sa zo zástupcov všetkých 27 členských krajín, ktorí zodpovedajú za riadenie verejného dlhu.
Výbor pre hospodársku politiku (EPC)
Vznikol za účelom koordinácie hospodárskych politík členských štátov Spoločenstva s cieľom poskytovať rady Komisii a Rade. V súlade so štatútom sa Výbor zameriava na štrukturálne politiky pre zlepšovanie potenciálu rastu a zamestnanosti v Spoločenstve v súlade s Lisabonskou stratégiou.
Úlohou Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agriculture and Fisheries Council) je zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň, zákazníkom kvalitné potraviny za primerané ceny a zachovať dedičstvo vidieka. Na dosiahnutie týchto cieľov bola prijatá spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá sa postupne menila tak, aby zohľadňovala meniace sa potreby spoločnosti, pričom sa kladie čoraz väčší dôraz na bezpečnosť potravín, ochranu životného prostredia, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj vidieka.
K spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov sú k dispozícii viaceré nástroje. Skladajú sa z dvoch pilierov:
1. pilier obsahuje trhové mechanizmy, príspevky k príjmu a priame platby a 2. pilier obsahuje intenzívnu podporu vidieku.
Rada sa skladá z ministrov zodpovedných za poľnohospodárstvo a rybolov, ktorí sa stretávajú pravidelne každý mesiac.
V tejto oblasti má Európske spoločenstvo za úlohu podporovať harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj ekonomických aktivít, ktoré rešpektujú požiadavku, najmä zabezpečenia vysokej úrovne kvality životného prostredia. Aby sa tento cieľ dosiahol, Rada pomáha ochraňovať kvalitu životného prostredia, ľudské zdravie, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, biodiverzitu a podporuje tiež opatrenia na medzinárodnej úrovni zamerané na riešenie regionálnych a globálnych environmentálnych problémov.
Rada pre životné prostredie (Environment Council) pozostáva z ministrov životného prostredia, ktorí sa stretávajú spravidla 4 krát za rok. Rozhodujú kvalifikovanou väčšinou.
Ochrana životného prostredia je nevyhnutná pre zabezpečenie kvality života súčasných aj budúcich generácií. Výzva spočíva v tom, skombinovať ju s nepretržitým hospodárskym rastom takým spôsobom, ktorý by bol dlhodobo udržateľný. Vzhľadom na klimatické zmeny je táto výzva čoraz pálčivejšia. Environmentálna politika Európskej únie vychádza z presvedčenia, že prísne environmentálne normy stimulujú inovácie a podnikateľské príležitosti a že hospodárska, priemyselná, sociálna a environmentálna politika sú navzájom úzko previazané.
Aktuálna téma: Zmena klímy
Prioritou v oblasti zmeny klímy zostáva implementácia Kodanskej dohody a príprava EÚ na 16. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktorá sa uskutoční 29. 11. – 11. 12. 2010 v mexickom Cancúne. Dôležitým prvkom pri medzinárodných vyjednávaniach bude financovanie opatrení na boj so zmenou klímy v rozvojových štátoch, ktoré sa asociovali s Kodanskou dohodou. EÚ sa zaviazala prispieť v rokoch 2010 – 2012 agregátnou sumou 7,2 mld. EUR (ide o tzv. fast-start financovanie). SR na boj so zmenou klímy v rokoch 2010 – 2012 prisľúbila vyčleniť sumu vo výške 9 mil. EUR. Rýchla implementácia tohto fast-start financovania je významná pre pokrok v medzinárodných negociáciách o redukčnom režime po roku 2012, kedy končí platnosť Kjótskeho protokolu. V tomto kontexte je preto v súčasnosti na úrovni EÚ významnou diskusia k prechodu na vyššiu redukciu emisií skleníkových plynov ako je už schválená 20 % redukcia do roku 2020 oproti roku 2005. EK v máji schválila oznámenie, ktoré analyzuje možnosti takého prechodu. Avšak stále platí, že unilaterálny záväzok EÚ, v roku 2020 dosiahnuť 20 % redukciu oproti roku 2005, je jeden z najvyšších redukčných záväzkov vo svete.
Rada pre konkurencieschopnosť vznikla v roku 2002 zlúčením troch rád (Rady pre vnútorný trh, priemysel a výskum).
Rada zasadá spravidla štyri až šesť krát do roka a v závislosti od agendy sa jej zúčastňujú ministri zodpovední pre oblasti hospodárstva, priemyslu, turizmu a vedeckého výskumu. Okrem oficiálnych zasadnutí sa v priebehu roka konajú aj neformálne zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť. Za Slovenskú republiku sa zasadnutí Rady zúčastňuje minister hospodárstva a minister školstva.
Integrovaným cieľom Rady je zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu hospodárstva EÚ. Rada prijíma rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou poväčšine na základe spolurozhodovacej procedúry s Európskym parlamentom. Rada zasadá spravidla v dvoch častiach – časť priemysel a vnútorný trh a časť výskum.
Rada sa zaoberá tromi hlavnými oblasťami: vnútorný trh, priemysel (vrátane turizmu) a vedecký výskum.
Jednotný vnútorný trh – ide o jednu z najvýznamnejších priorít Únie, ktorej cieľom je vytvorenie priestoru pre voľný pohyb osôb a tovaru. Pre tento účel Rada pre konkurencieschopnosť pokrýva celý rad problematík: verejné obstarávanie, voľný pohyb tovarov a služieb, ochrana práv duševného a priemyselného vlastníctva, hospodárska súťaž a obchodné právo.
Priemysel – priemyselná politika zostáva stále doménou samotných členských krajín. Úlohou spoločnej priemyselnej politiky je vytvoriť podmienky na zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ prostredníctvom úzkej spolupráce medzí Úniou a členskými štátmi. V súvislosti s princípmi otvoreného a konkurencieschopného trhu by mali byť hlavné kroky Spoločenstva nasmerované na rýchlu adaptáciu priemyslu štrukturálnym zmenám, na podporu iniciatív, na rozvoj podnikania predovšetkým malých a stredných podnikov a spolupráce medzi podnikmi, na lepšie využitie priemyselného potenciálu v oblastiach inovácií, výskumu a technologického rozvoja.
Výskum – zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci hospodárskeho rozvoja. Cieľom aktivít Spoločenstva je posilnenie vedeckých a technologických základní európskeho priemyslu a jeho konkurencieschopnosti. Hlavným nástrojom Európskej únie v oblasti financovania výskumu je Siedmy rámcový program pre roky 2007-2013. Jeho cieľom je vytvorenie jednotného európskeho výskumného priestoru.
Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru (Education, Youth and Culture Council) je jednou z formácií Rady Európskej únie. Zasadá spravidla tri až štyri razy do roka a zúčastňujú sa jej ministri zodpovední za oblasti športu, kultúry a školstva. Za Slovenskú republiku sa zasadnutí zúčastňujú minister školstva a minister kultúry.
Rada prijíma rozhodnutia zvyčajne na základe kvalifikovanej väčšiny (výnimkou je oblasť kultúry, kde je potrebná jednomyseľnosť) a na základe spolurozhodovacej procedúry s Európskym parlamentom.
Oblasti školstva, kultúry a športu spadajú do zodpovednosti členských krajín. Nevynímajúc zo zreteľa zodpovednosť členských krajín za tieto oblasti, cieľom Spoločenstva je rozvoj kvalitného školstva, zavádzanie systému odbornej prípravy a podpora oblasti kultúry a športu v členských krajinách. Členské krajiny sú teda zodpovedné za definovanie obsahu a organizácie vzdelávacieho systému a za zachovávanie a rozvoj ich národnej a regionálnej kultúrnej rozličnosti a športu, pričom úlohou Spoločenstva je poskytovať rámec pre spoluprácu členských krajín v týchto oblastiach a to najmä formou výmeny skúseností a informácií.
Rada môže napríklad prijímať legislatívne rozhodnutia v záležitostiach audiovízie, či vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov.
Aktuálna téma:
Rada EYC na svojom zasadnutí 12. 5. 2009 schválila vymenovanie Košíc spolu s francúzskym Marseille za Európske hlavné mestá kultúry pre rok 2013.
Cieľom Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (Transport, Telecommunications or Energy Council) je vybudovať v EÚ moderný a efektívny systém v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií, ktorý zohľadňuje ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská. Trvalo udržateľný rozvoj infraštruktúry je rozhodujúcou podmienkou dobre fungujúceho vnútorného trhu EÚ. Od 90-tych rokov prispieval k rozvoju trans-európskych dopravných, energetických a komunikačných sietí. Rada TTE tiež prijala európske programy satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo).
Rada TTE sa schádza spravidla raz za dva mesiace.
Energetika a energetická bezpečnosť
Občania Európskej únie a spoločností potrebujú bezpečné dodávky energie za prijateľné ceny, aby si mohli udržať svoj životný štýl. Súčasne však sa musí redukovať negatívny dopad tejto činnosti, predovšetkým fosílnych palív, na životné prostredie. Preto sa politika Európskej únie zameriava na vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu s energiami ponúkajúc kvalitné služby za nízke ceny, na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, na redukciu závislosti na dovoze energetických surovín a na aktivity spojené s nižšou energetickou spotrebou.
Úlohou Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa (Employment, Social Policy, Health and Consumer Affairs Council ) je zvyšovať životnú úroveň a kvalitu života občanov. Tento cieľ sa snaží dosiahnuť prostredníctvom legislatívneho procesu pre vytváranie kvalitných pracovných miest a vysokú úroveň sociálnej ochrany, ochranu zdravia a spotrebiteľských záujmov pri zabezpečení rovných príležitostí pre všetkých občanov EÚ. Rada EPSCO sa skladá z ministrov zodpovedných za zamestnanosť, sociálnu politiku, ochranu spotrebiteľa a zdravia. Ministri sa stretávajú približne štyrikrát ročne.
Primárna zodpovednosť za oblasť zamestnanosti a sociálnej politiky je v rukách členských štátov. Na európskej úrovni je sociálna politika podporovaná prostredníctvom následovných nástrojov:
1. Legislatívou EÚ, ktorá upravuje minimálne sociálne štandardy a základné práva v týchto oblastiach: rovnosť žien a mužov, zákaz diskriminácie, voľný pohyb pracovných síl, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovné právo a pracovné podmienky;
2. Metódou tzv. otvorenej koordinácie;
3. Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, ktorý je nástrojom na financovanie opatrení politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany na národnej úrovni.
- Rada pre všeobecné záležitosti;
- Rada pre zahraničné veci;
- Rada pre hospodárske a finančné záležitosti;
- Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci;
- Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa;
- Rada pre konkurencieschopnosť;
- Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku;
- Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov;
- Rada pre životné prostredie;
- Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru.
Prácu Rady pripravuje alebo koordinuje Výbor stálych predstaviteľov (COREPER) zložený zo stálych predstaviteľov členských štátov, ktorí pracujú v Bruseli, resp. ich zástupcov. Prípravou práce tohto výboru sa zase zaoberajú špeciálne výbory a pracovné skupiny pozostávajúce z delegátov z každého členského štátu.
Rada pre všeobecné záležitosti (General Affairs Council - GAC)
Rada pre všeobecné záležitosti sa stretáva pravidelne raz mesačne a jej členmi sú ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ, resp. ministri pre európske záležitosti. Rada sa na zasadnutiach o všeobecných záležitostiach zaoberá agendou, ktorá sa týka viac než jednej politiky Únie, napr. rokovaní o rozširovaní EÚ, prípravy viacročného finančného výhľadu Únie alebo inštitucionálnych a administratívnych otázok. Plní úlohu aj pri koordinovaní práce súvisiacej s inými oblasťami politiky, ktorú vykonávajú iné zloženia Rady. Pripravuje zasadnutia Európskej rady a spolu s predsedom Európskej rady a Komisiou zabezpečuje ich nadväznosť.
Rada pre zahraničné veci (Foreign Affairs Council - FAC)
Rada sa na zasadnutiach o zahraničných veciach zaoberá celou vonkajšou činnosťou Únie vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zahraničného obchodu a rozvojovej spolupráce. Jej členmi sú ministri zahraničných vecí, ktorí sa stretávajú pravidelne raz mesačne. Rade pre zahraničné veci predsedá Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová.
Rada zodpovedá aj za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Ministri obrany sa okrem svojich neformálnych zasadnutí (dvakrát ročne) zvyčajne schádzajú na zasadnutiach Rady pre zahraničné veci tiež dvakrát za rok.
V posledných rokoch bolo prioritou Rady zabezpečiť v spolupráci s Komisiou súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ v rámci celého spektra nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii.
Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti - JHA
Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti (Justice and Home Affairs Council) je jednou z formácií Rady Európskej únie. Rada JHA zasadá spravidla raz za mesiac, resp. raz za dva mesiace. Zaoberá sa otázkami týkajúcimi sa viacerých oblastí ako napr. azyl, prisťahovalectvo, ochrana hraníc, vízová politika, policajná spolupráca a justičná spolupráca v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Slovenskú republiku na rokovaniach zastupujú, v závislosti od prerokovávanej agendy, minister spravodlivosti a minister vnútra.
Rada pre hospodárske a finančné záležitosti - ECOFIN
Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Economic and Financial Affairs Council) je jednou z konfigurácií Rady Európskej únie a pozostáva z ministrov hospodárstva a financií 27 členských štátov únie, prípadne aj ministrov pre rozpočet, ak sú predmetom diskusie rozpočtové otázky.
Rada pokrýva viacero oblastí, ako napr. koordináciu hospodárskej politiky, finančný dohľad, monitoring rozpočtovej politiky a verejných financií jednotlivých štátov, EURO a jeho právne, praktické a medzinárodné aspekty, finančné trhy a pohyb kapitálu a ekonomické vzťahy s tretími krajinami. Tiež pripravuje a schvaľuje, spolu s Európskym parlamentom, rozpočet EÚ.
Rada sa stretáva raz mesačne a Slovenskú republiku v Rade zastupuje minister financií SR.
Rade pre hospodárske a finančné záležitosti napomáhajú v činnosti:
Hospodársky a finančný výbor (EFC)
Je podvýborom pre vládne zmenky a trhy s obligáciami. Skladá sa zo zástupcov všetkých 27 členských krajín, ktorí zodpovedajú za riadenie verejného dlhu.
Výbor pre hospodársku politiku (EPC)
Vznikol za účelom koordinácie hospodárskych politík členských štátov Spoločenstva s cieľom poskytovať rady Komisii a Rade. V súlade so štatútom sa Výbor zameriava na štrukturálne politiky pre zlepšovanie potenciálu rastu a zamestnanosti v Spoločenstve v súlade s Lisabonskou stratégiou.
Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRI/FISH)
Úlohou Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agriculture and Fisheries Council) je zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň, zákazníkom kvalitné potraviny za primerané ceny a zachovať dedičstvo vidieka. Na dosiahnutie týchto cieľov bola prijatá spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá sa postupne menila tak, aby zohľadňovala meniace sa potreby spoločnosti, pričom sa kladie čoraz väčší dôraz na bezpečnosť potravín, ochranu životného prostredia, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj vidieka.
K spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov sú k dispozícii viaceré nástroje. Skladajú sa z dvoch pilierov:
1. pilier obsahuje trhové mechanizmy, príspevky k príjmu a priame platby a 2. pilier obsahuje intenzívnu podporu vidieku.
Rada sa skladá z ministrov zodpovedných za poľnohospodárstvo a rybolov, ktorí sa stretávajú pravidelne každý mesiac.
Rada pre životné prostredie (ENVI)
V tejto oblasti má Európske spoločenstvo za úlohu podporovať harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj ekonomických aktivít, ktoré rešpektujú požiadavku, najmä zabezpečenia vysokej úrovne kvality životného prostredia. Aby sa tento cieľ dosiahol, Rada pomáha ochraňovať kvalitu životného prostredia, ľudské zdravie, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, biodiverzitu a podporuje tiež opatrenia na medzinárodnej úrovni zamerané na riešenie regionálnych a globálnych environmentálnych problémov.
Rada pre životné prostredie (Environment Council) pozostáva z ministrov životného prostredia, ktorí sa stretávajú spravidla 4 krát za rok. Rozhodujú kvalifikovanou väčšinou.
Ochrana životného prostredia je nevyhnutná pre zabezpečenie kvality života súčasných aj budúcich generácií. Výzva spočíva v tom, skombinovať ju s nepretržitým hospodárskym rastom takým spôsobom, ktorý by bol dlhodobo udržateľný. Vzhľadom na klimatické zmeny je táto výzva čoraz pálčivejšia. Environmentálna politika Európskej únie vychádza z presvedčenia, že prísne environmentálne normy stimulujú inovácie a podnikateľské príležitosti a že hospodárska, priemyselná, sociálna a environmentálna politika sú navzájom úzko previazané.
Aktuálna téma: Zmena klímy
Prioritou v oblasti zmeny klímy zostáva implementácia Kodanskej dohody a príprava EÚ na 16. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktorá sa uskutoční 29. 11. – 11. 12. 2010 v mexickom Cancúne. Dôležitým prvkom pri medzinárodných vyjednávaniach bude financovanie opatrení na boj so zmenou klímy v rozvojových štátoch, ktoré sa asociovali s Kodanskou dohodou. EÚ sa zaviazala prispieť v rokoch 2010 – 2012 agregátnou sumou 7,2 mld. EUR (ide o tzv. fast-start financovanie). SR na boj so zmenou klímy v rokoch 2010 – 2012 prisľúbila vyčleniť sumu vo výške 9 mil. EUR. Rýchla implementácia tohto fast-start financovania je významná pre pokrok v medzinárodných negociáciách o redukčnom režime po roku 2012, kedy končí platnosť Kjótskeho protokolu. V tomto kontexte je preto v súčasnosti na úrovni EÚ významnou diskusia k prechodu na vyššiu redukciu emisií skleníkových plynov ako je už schválená 20 % redukcia do roku 2020 oproti roku 2005. EK v máji schválila oznámenie, ktoré analyzuje možnosti takého prechodu. Avšak stále platí, že unilaterálny záväzok EÚ, v roku 2020 dosiahnuť 20 % redukciu oproti roku 2005, je jeden z najvyšších redukčných záväzkov vo svete.
Rada pre konkurencieschopnosť (COMPET)
Rada pre konkurencieschopnosť vznikla v roku 2002 zlúčením troch rád (Rady pre vnútorný trh, priemysel a výskum).
Rada zasadá spravidla štyri až šesť krát do roka a v závislosti od agendy sa jej zúčastňujú ministri zodpovední pre oblasti hospodárstva, priemyslu, turizmu a vedeckého výskumu. Okrem oficiálnych zasadnutí sa v priebehu roka konajú aj neformálne zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť. Za Slovenskú republiku sa zasadnutí Rady zúčastňuje minister hospodárstva a minister školstva.
Integrovaným cieľom Rady je zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu hospodárstva EÚ. Rada prijíma rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou poväčšine na základe spolurozhodovacej procedúry s Európskym parlamentom. Rada zasadá spravidla v dvoch častiach – časť priemysel a vnútorný trh a časť výskum.
Rada sa zaoberá tromi hlavnými oblasťami: vnútorný trh, priemysel (vrátane turizmu) a vedecký výskum.
Jednotný vnútorný trh – ide o jednu z najvýznamnejších priorít Únie, ktorej cieľom je vytvorenie priestoru pre voľný pohyb osôb a tovaru. Pre tento účel Rada pre konkurencieschopnosť pokrýva celý rad problematík: verejné obstarávanie, voľný pohyb tovarov a služieb, ochrana práv duševného a priemyselného vlastníctva, hospodárska súťaž a obchodné právo.
Priemysel – priemyselná politika zostáva stále doménou samotných členských krajín. Úlohou spoločnej priemyselnej politiky je vytvoriť podmienky na zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ prostredníctvom úzkej spolupráce medzí Úniou a členskými štátmi. V súvislosti s princípmi otvoreného a konkurencieschopného trhu by mali byť hlavné kroky Spoločenstva nasmerované na rýchlu adaptáciu priemyslu štrukturálnym zmenám, na podporu iniciatív, na rozvoj podnikania predovšetkým malých a stredných podnikov a spolupráce medzi podnikmi, na lepšie využitie priemyselného potenciálu v oblastiach inovácií, výskumu a technologického rozvoja.
Výskum – zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci hospodárskeho rozvoja. Cieľom aktivít Spoločenstva je posilnenie vedeckých a technologických základní európskeho priemyslu a jeho konkurencieschopnosti. Hlavným nástrojom Európskej únie v oblasti financovania výskumu je Siedmy rámcový program pre roky 2007-2013. Jeho cieľom je vytvorenie jednotného európskeho výskumného priestoru.
Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru (EYC)
Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru (Education, Youth and Culture Council) je jednou z formácií Rady Európskej únie. Zasadá spravidla tri až štyri razy do roka a zúčastňujú sa jej ministri zodpovední za oblasti športu, kultúry a školstva. Za Slovenskú republiku sa zasadnutí zúčastňujú minister školstva a minister kultúry.
Rada prijíma rozhodnutia zvyčajne na základe kvalifikovanej väčšiny (výnimkou je oblasť kultúry, kde je potrebná jednomyseľnosť) a na základe spolurozhodovacej procedúry s Európskym parlamentom.
Oblasti školstva, kultúry a športu spadajú do zodpovednosti členských krajín. Nevynímajúc zo zreteľa zodpovednosť členských krajín za tieto oblasti, cieľom Spoločenstva je rozvoj kvalitného školstva, zavádzanie systému odbornej prípravy a podpora oblasti kultúry a športu v členských krajinách. Členské krajiny sú teda zodpovedné za definovanie obsahu a organizácie vzdelávacieho systému a za zachovávanie a rozvoj ich národnej a regionálnej kultúrnej rozličnosti a športu, pričom úlohou Spoločenstva je poskytovať rámec pre spoluprácu členských krajín v týchto oblastiach a to najmä formou výmeny skúseností a informácií.
Rada môže napríklad prijímať legislatívne rozhodnutia v záležitostiach audiovízie, či vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov.
Aktuálna téma:
Rada EYC na svojom zasadnutí 12. 5. 2009 schválila vymenovanie Košíc spolu s francúzskym Marseille za Európske hlavné mestá kultúry pre rok 2013.
Rada EÚ pre dopravu telekomunikácie a energetiku (TTE)
Cieľom Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (Transport, Telecommunications or Energy Council) je vybudovať v EÚ moderný a efektívny systém v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií, ktorý zohľadňuje ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská. Trvalo udržateľný rozvoj infraštruktúry je rozhodujúcou podmienkou dobre fungujúceho vnútorného trhu EÚ. Od 90-tych rokov prispieval k rozvoju trans-európskych dopravných, energetických a komunikačných sietí. Rada TTE tiež prijala európske programy satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo).
Rada TTE sa schádza spravidla raz za dva mesiace.
Energetika a energetická bezpečnosť
Občania Európskej únie a spoločností potrebujú bezpečné dodávky energie za prijateľné ceny, aby si mohli udržať svoj životný štýl. Súčasne však sa musí redukovať negatívny dopad tejto činnosti, predovšetkým fosílnych palív, na životné prostredie. Preto sa politika Európskej únie zameriava na vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu s energiami ponúkajúc kvalitné služby za nízke ceny, na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, na redukciu závislosti na dovoze energetických surovín a na aktivity spojené s nižšou energetickou spotrebou.
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, ochranu zdravia a spotrebiteľov (EPSCO)
Úlohou Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa (Employment, Social Policy, Health and Consumer Affairs Council ) je zvyšovať životnú úroveň a kvalitu života občanov. Tento cieľ sa snaží dosiahnuť prostredníctvom legislatívneho procesu pre vytváranie kvalitných pracovných miest a vysokú úroveň sociálnej ochrany, ochranu zdravia a spotrebiteľských záujmov pri zabezpečení rovných príležitostí pre všetkých občanov EÚ. Rada EPSCO sa skladá z ministrov zodpovedných za zamestnanosť, sociálnu politiku, ochranu spotrebiteľa a zdravia. Ministri sa stretávajú približne štyrikrát ročne.
Primárna zodpovednosť za oblasť zamestnanosti a sociálnej politiky je v rukách členských štátov. Na európskej úrovni je sociálna politika podporovaná prostredníctvom následovných nástrojov:
1. Legislatívou EÚ, ktorá upravuje minimálne sociálne štandardy a základné práva v týchto oblastiach: rovnosť žien a mužov, zákaz diskriminácie, voľný pohyb pracovných síl, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovné právo a pracovné podmienky;
2. Metódou tzv. otvorenej koordinácie;
3. Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, ktorý je nástrojom na financovanie opatrení politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany na národnej úrovni.
|
