Medzinárodný súdny dvor

Medzinárodný súdny dvor (MSD) je hlavným súdnym orgánom OSN, ktorý bol zriadený Chartou OSN. Svoju činnosť zahájil v r.1946, kedy nahradil Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti. Sídlom MSD je Mierový palác v Haagu (Holandsko). Pôsobnosť a činnosť MSD je vymedzená v Štatúte MSD, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Charty OSN.

Zloženie:
MSD sa skladá z 15 nezávislých sudcov, ktorí sú volení Valným zhromaždením a Bezpečnostnou radou OSN na funkčné obdobie 9 rokov. Za účelom zabezpečenia kontinuity MSD sa každé tri roky uskutočňujú voľby 5 sudcov. Za sudcov MSD môžu byť zvolené len osoby vysokej morálnej úrovne, ktoré sú spôsobilé zastávať vo svojej krajine najvyššie súdne úrady alebo sú uznávanými odborníkmi medzinárodného práva. Sudcovia MSD sú pri výkone svojich funkcií nezávislí, nesmú zastávať žiadne politické ani správne funkcie, ani vykonávať žiadne povolanie.

Pôsobnosť:
Medzinárodný súdny dvor je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou.

Stranami v spore predloženom MSD môžu byť výlučne štáty, ako subjekty medzinárodného práva.

Jurisdikcia MSD je konsenzuálna, závisí od súhlasu štátov v spore. V zmysle čl. 36 ods. 1) Štatútu MSD sa príslušnosť dvora vzťahuje na všetky spory, ktoré mu strany predložia, a zároveň na všetky otázky osobitne predvídané v Charte OSN alebo v platných zmluvách a dohovoroch.
Jurisdikcia MSD je fakultatívna, t.j. MSD koná len z podnetu zúčastnených strán. Konanie pred MSD je jedným z prostriedkov mierového urovnávania medzinárodných sporov, ktorého voľba sa však ponecháva na vôľu štátov v spore.
O obligatórnu (záväznú) jurisdikciu MSD ide v tom prípade, pokiaľ je príslušnosť MSD daná už v okamihu vzniku sporu medzi štátmi. MSD je vtedy oprávnený začať konanie na základe návrhu jednej zo strán. Obligatórna právomoc MSD môže byť založená:
1. kompromisom, t.j. dohodou účastníkov Štatútu MSD o predložení ad hoc konkrétneho vzniknutého sporu na jeho rozhodnutie MSD,
2. doložkou o obligatórnej jurisdikcii MSD v medzinárodnej zmluve, a to pre prípad vzniku sporu z medzinárodnej zmluvy pro futuro (v budúcnosti), najmä sporov týkajúcich sa výkladu alebo používania tejto medzinárodnej zmluvy,
3. jednostranným opčným vyhlásením, ktoré je záväzné za podmienky reciprocity. Štát priamo týmto vyhlásením uznáva záväznú príslušnosť MSD vo všetkých právnych sporoch, ktoré sa týkajú výkladu niektorej zmluvy, ktorejkoľvek otázky medzinárodného práva, existencie akejkoľvek skutočnosti, ktorá, pokiaľ sa preukáže, by zakladala porušenie nejakého medzinárodného záväzku, a spory, ktoré sa týkajú povahy alebo rozsahu náhrady, ktoré treba poskytnúť v dôsledku porušenia niektorého medzinárodného záväzku. Týmto vyhlásením uznáva t.č. príslušnosť MSD 65 členských štátov OSN.

Konanie:
Konanie pred MSD môže byť sporové alebo posudkové.
V sporovom konaní rozhoduje MSD konečným rozsudkom záväzným pre sporné strany, ktorý nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Žiadosť o preskúmanie rozsudku možno podať len v prípade, pokiaľ vyjde najavo skutočnosť rozhodujúceho významu, ktorá v čase vydania rozhodnutia nebola známa MSD, ani strane, ktorá žiada o preskúmanie rozsudku.
V posudkovom konaní rozhoduje MSD na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií len o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou. Poradné posudky MSD nie sú právne záväzné, majú odporúčací charakter.

MSD a Slovenská republika
Slovenská republika sa ako samostatná republika stala členom OSN, a tým aj Štatútu MSD dňa 19. januára 1993 (Československo bolo pôvodným členom OSN od 24.októbra 1945).
SR uznala záväznú príslušnosť MSD vyhlásením prezidenta SR zo dňa 11.5.2004 s účinnosťou odo dňa 28.5.2004.
V r. 2002 bol za sudcu MSD zvolený JUDr. Peter Tomka, CSc. na 9 ročné funkčné obdobie odo dňa 6.2.2003.

Web: www.icj-cij.org