Vyšehradská spolupráca

Základným cieľom vyšehradskej spolupráce je zintenzívnenie vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach, koordinácia stanovísk k európskym otázkam a odovzdávanie skúseností z prístupového procesu do EÚ a NATO krajinám východnej Európy a západného Balkánu.

1. Historické súvislosti vyšehradskej spolupráce
 

• Stretnutie uhorského, poľského a českého kráľa v roku 1335 v meste Visegrád
• Dôvody, ciele stretnutia

14. storočie predstavovalo obdobie značného hospodárskeho a politického rozvoja krajín stredoeurópskeho priestoru, čím sa vytvárali predpoklady na bližšiu spoluprácu tunajších politických aktérov. Zástupcovia českého, poľského a uhorského kráľa sa v auguste 1335 stretli na Trenčianskom hrade, aby prerokovali program kongresu troch kráľov, dohodli podmienky spojenectva a pripravili návrh textu dohody. Následne v novembri 1335 sa uhorský kráľ Karol I. (Anjou), poľský kráľ Kazimír III. (Veľký) a český kráľ Ján Luxemburský stretli na kongrese za veľkolepých formalít na hrade vo Visegráde. Diplomatickým úspechom kongresu bolo zmierenie českého a poľského kráľa a uzavretie formálnej trojkoalície. Na kongrese králi vyriešili nielen česko-poľský spor o pohraničné oblasti, ale dohodli sa aj v dôležitých hospodárskych otázkach, týkajúcich sa všetkých troch štátov. Zregulovali prepravu na obchodných cestách, aby neutralizovali straty pochádzajúce z „práva skladu“ Viedne. Všetky tri štáty sa navzájom objavili ako spoľahliví spojenci a tým získali taký hospodársky a vojenský potenciál, že mohli žiť v pokoji a mohol sa v nich začať vnútorný rozkvet. Nastal rozvoj vo všetkých oblastiach hospodárstva. Po kongrese vo Visegráde nasledovala úspešná éra histórie všetkých troch štátov.

Historické korene vyšehradskej spolupráce nie sú ohraničené len stretnutím uhorského, poľského a českého kráľa v roku 1335 vo Visegráde, ale aj bezprostrednou stáročnou spoluprácou, kontaktmi ľudí a prelínania myšlienkových prúdov nachádzajúcich ohlas v tomto geopolitickom priestore (napr. humanizmus, renesancia, reformácia, osvietenstvo apod.).

2. Teoretické východisko regionálnej spolupráce

Regionálna spolupráca je v teórii medzinárodných vzťahov definovaná z perspektívy regionálnej blízkosti a homogenity štátov. Táto homogenita je chápaná v štyroch dimenziách: a. sociálna (náboženstvo, kultúra, história)
b. hospodárska (ekonomická úroveň a možnosť integrácie)
c. politická (dôraz kladený na typ politického systému)
d. vonkajšia (zastrešuje zahraničnopolitickú spoluprácu a spoločné inštitúcie).

Pri aplikácii daných kritérií na krajiny Vyšehradskej skupiny možno konštatovať, že krajiny V4 majú vysokpredpoklady rozvíjať spoluprácu na regionálnej báze. Vo väčšine skúmaných kategórií vyšehradské krajiny skôr konvergujú.

3. Mechanizmus fungovania V4
 

• Rotácia predsedníctiev
• Koordinácia v rámci V4
• Funkcia Národného vyšehradského koordinátora

V4 predstavuje neištitucionalizovanú formu regionálnej spolupráce štátov a nemá vytvorené pevné inštitucionalizované štruktúry, ako spoločný sekretariát a pod.

Spolupráca V4 funguje na báze ročných predsedníctiev, ktoré trvajú od 1.7. do 30.6. nasledujúceho roku. Rotujúce predsedníctvo preberá postupne jedna z vyšehradských krajín v poradí SR, ČR, PR, MR. Predsednícka krajina pripraví program svojho predsedníctva, ktorý je potom schvaľovaný na summite predsedov vlád V4 v júni pri odovzdávaní a preberaní predsedníctva. Program predsedníctva definuje priority predsedníctva V4 a zahŕňa jednak politickú spoluprácu, ktorej gestorom je príslušné MZV, ako aj spoluprácu na úrovni jednotlivých rezortov pre nasledujúce ročné obdobie. Predsednícka krajina je zodpovedná za koordináciu aktivít v rámci V4.

Na oficiálnom summite predsedov vlád krajín V4, ktorý sa obyčajne koná v júni, predsednícka krajina V4 odovzdá predsedníctvo nasledujúcej krajine. Ďalší summit predsedov vlád krajín V4 je neformálny summit a koná sa zvyčajne na záver kalendárneho roka. Okrem toho sa uskutočňujú ešte stretnutia predsedov vlád vo formáte V4+ zvyčajne na okraj zasadnutia Európskej rady, príp. v závislosti od konkrétnej potreby (napr. december 2008 – stretnutie predsedov vlád krajín V4 + B3 + BG + RO v Gdansku ku klimaticko-energetickému balíčku, január 2009 – stretnutie predsedov vlád krajín V4 a predsedu EK v Bratislave – tzv. minisummit k plynovej kríze, na okraj slávnostného podujatia pri príležitosti vstupu SR do eurozóny).

Okrem stretnutí predsedov vlád sa raz ročne stretávajú prezidenti krajín V4, raz ročne predsedovia parlamentov a minimálne dvakrát ročne ministri zahraničných vecí. Ostatní rezortní ministri krajín V4 sa obyčajne stretávajú raz ročne. Summity prezidentov krajín V4, príp. iných ústavných činiteľov sa zvyčajne nekonajú na základe rovnakej rotácie ako stretnutia predsedov vlád – napr. počas poľského predsedníctva (1. júl 2008 –30. jún 2009) sa stretnutie prezidentov V4 uskutočnilo na Slovensku (september 2008 – Piešťany).

Úlohou Národného vyšehradského koordinátora (ktorý je obyčajne riaditeľom odboru pokrývajúceho vyšehradskú spoluprácu na MZV krajín V4) je koordinovať a riadiť aktivity a úlohy týkajúce sa spolupráce V4. Bezprostredne komunikuje s ostatnými národnými vyšehradskými koordinátormi, ako i domácimi rezortmi. Národný vyšehradský koordinátor predsedníckej krajiny Medzinárodného vyšehradského fondu predsedá zasadnutiam Rady veyslancov MVF.

4. Spolupráca na multilaterálnej úrovni
 

• V rámci EÚ vo formáte V4 +
• Formáty V4 + B3, V4 + Benelux

V4 + Ukrajina, V4 + Moldavsko, V4 + Severská rada ministrov
V4 + Japonsko, V4 + Izrael

Záujmom SR je aj počas predsedníctiev niektorej z krajín V4 v EÚ naďalej využívať formát V4 ako jeden z fungujúcich nástrojov multilaterálnej diplomacie v rámci EÚ. Uvedené by sme radi využili, tak počas českého predsedníctva EÚ v prvom polroku 2009, ako aj počas maďarského predsedníctva v EÚ v prvom polroku 2011, či poľského predsedníctva EÚ v druhom polroku 2011. Navyše maďarské predsedníctvo EÚ (1.1.2011-30.6.2011) sa bude časovo prekrývať so slovenským predsedníctvom V4 (1.7.2010 – 30.6.2011), čo vytvára pre SR vítanú príležitosť spolupráce oboch krajín v multilaterálnej oblasti a možnosť presadiť prioritné vyšehradské témy medzi priority maďarského predsedníctva EÚ.

Formát V4 + B3 (pobaltské krajiny) je využívaný k diskusii o otázkach implementácie iniciatívy Východného partnerstva a vzťahoch s východnými susedmi, diverzifikácie energetických dodávok, ako aj o aktuálnych témach zasadnutí Európskej rady (klimaticko-energetický balíček). Napr. v súvislosti s globálnou finančnou krízou sa krajiny V4 + B3 zhodli, že je v ich záujme udržať zdravú rovnováhu medzi európskym a národným monitoringom finančných inštitúcií. Medzi krajinami V4 a pobaltskými krajinami je všeobecný konsenzus, že EÚ by mala pripraviť spôsoby diverzifikácie energetických zdrojov a trás ich dodávok do EÚ. Malo by dôjsť k rozvoju mechanizmov efektívnej solidarity na úrovni EÚ. Spoločný postup krajín V4 + B3 + Bulharsko + Rumunsko v rokovaniach o klimaticko-energetickom balíčku v priebehu roku 2008 predstavuje pozitívny signál pre vyšehradskú spoluprácu. Krajiny V4 + B3 + Bulharsko + Rumunsko sa zhodli, že budú brániť solidárne riešenie, chrániace klímu a neohrozujúce ich ekonomiky. Dohodli sa na výmene informácií o bilaterálnych návrhoch, ktoré vznikali v priebehu rokovaní o klimaticko-energetickom balíčku až do summitu EÚ v decembri 2008. Spoločne presadzovali, aby bol zachovaný referenčný dátum na posudzovanie úrovne emisií CO2 k roku 1990.

Priestor na vyžívanie formát V4 + Japonsko vidíme v konzultáciách a výmene názorov na otázky týkajúce sa spolupráce v oblasti, kultúry, turizmu, ako aj tém medzinárodnej politiky. Napr. počas slovenského predsedníctva vo V4 (júl 2006 – jún 2007) sa v rámci stretnutia ministrov ZV krajín ASEM, ktoré sa konalo v máji 2007 v Hamburgu, uskutočnilo stretnutie ministrov ZV krajín V4 + Japonsko. Stretnutie dalo základy rozvoju mechanizmu spolupráce v tomto formáte, pokiaľ ide o pravidelný politický dialóg, ako aj spolupráci v oblasti investícií, malého a stredného podnikania, turistiky, kultúry a školstva.

Návrhy na spoluprácu V4 + Moldavsko sa týkajú oblasti vnútra, boja proti nelegálnej migrácii formou výmeny operatívnych, analytických informácií a oblasti poľnohospodárstva - výmena skúseností v oblasti lesníctva.

V súvislosti so spoluprácou medzi krajinami V4 + Severská rada ministrov ako možné oblasti spolupráce boli vytipované oblasť vzdelania, výskumu a inovácií, energetiky, logistiky a dopravy.

5. Význam V4 pre SR

a. V4 sa stala užitočným nástrojom pri našej príprave a začleňovaní sa do euro-atlantických štruktúr
b. Vyšehradská štvorka zároveň predstavovala záruku stability a úspešného napredovania politickej, ekonomickej i spoločenskej transformácie v regióne
c. V4 ako značka - jednak pri rozširovaní myšlienok slobody a demokracie na východ od n a spoločná marketingová značka pri spoločnej prezentácii všetkých 4 krajín v geograficky vzdialených regiónoch (napr. Japonsko).
d. V4 sa nestala fórom pre nastoľovanie, napr. bilaterálne citlivých otázok, ale platformou pre hľadanie a nachádzanie toho, čo nás spája pre prítomnosť a budúcnosť
e. Pre SR predstavuje Vyšehradská skupina dynamické regionálne zoskupenie ČK EÚ, ktoré vytvára priestor pre posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v otázkach spoločného záujmu.
f. Vyšehradské krajiny sú a zostanú pre SR prirodzene prvými krajinami, medzi ktorými hľadá spojencov v rámci EÚ.

Pre SR predstavuje vyšehradská spolupráca najvýznamnejšiu formu regionálnej spolupráce v strednej Európe. SR nemá záujem rozširovať Vyšehradskú skupinu, avšak podporuje rozvoj vzťahov V4 s inými regionálnymi zoskupeniami alebo tretími krajinami vo formáte V4+.

6. Perspektívy vyšehradskej spolupráce
 

• Orientácia V4 spolupráce smerom navonok voči krajinám východnej dimenzie Európskej susedskej politiky a krajinám západného Balkánu
• Priame príspevky V4 do politickej diskusie EÚ na zásadné európske témy

Podľa názoru SR by mala Vyšehradská skupina aktívnejšie vystupovať pri formovaní spoločných politík EÚ – najmä napr. pri diskusii o posilňovaní východného vektoru Európskej susedskej politiky. Európska susedská politika ENP je vysoko konsenzuálnou témou V4. Európsku susedskú politiku a koncept Východného partnerstva, prijatý na Európskej rade v roku 2008, nevnímame iba ako technický proces, ale ako politiku s jasnou a motivačnou politickou víziou, ktorá by zapojeným východoeurópskym partnerom ponechala dvere do EÚ otvorené. Na summite EÚ v júni 2008 v Bruseli bol prijatý poľsko-švédsky dokumentu „Východné partnerstvo“.

V4 hodlá zintenzívniť spoluprácu V4 s krajinami západného Balkánu. Srbsko bolo zaradené medzi krajiny, v ktorých bude Medzinárodný vyšehradský fond realizovať projekty financované z tzv. flexibilného fondu.

Vyšehradská skupina by mohla urobiť viac pri poskytovaní rozvojovej pomoci krajinám západného Balkánu. Preto SR navrhla, aby krajiny V4 postupovali koordinovanejším postupom a v prípade, že cieľová krajina pomoci je tá istá, aby krajiny V4 združili svoje prostriedky a podporili spoločný projekt.

V4 sa postupne darí povýšiť doterajšie príspevky V4 k európskej politike vo forme vyhlásení na vyššiu formu – na priame príspevky V4 do politickej diskusie EÚ na zásadné európske témy – ako tomu bolo v prípade predloženia spoločného politického stanoviska (Joint Political Statement) krajín V4 k posilneniu Európskej susedskej politiky s cieľom podporiť tým zámer EÚ prehĺbiť spoluprácu s východnými susedmi EÚ v rámci posilňovania Európskej susedskej politiky.