Niektoré z medzinárodných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je aj Slovenská republika, umožňujú jednotlivcom, skupinám jednotlivcov alebo mimovládnym organizáciám podať sťažnosť (oficiálne sa tento inštitút označuje anglickým communication) proti štátu, ak sa nazdávajú, že ich práva zakotvené v príslušnej zmluve (dohovore) boli porušené.
Zmluvami, ktoré umožňujú podanie sťažnosti a ktorých je SR zmluvnou stranou sú:
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Opčný protokol k nemu (publikované pod č. 120/1976 Zb. a č. 169/1991 Zb.)
- Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (publikovaný pod č. 95/1974 Zb.)
- Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (publikovaný ako vyhláška pod č. 143/1988 Zb.)
- Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Opčný protokol k nemu (publikovaný pod č. 62/1987 Zb. a č. 343/2001 Z. z.)
- Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (publikovaný pod č.317/2010 Z. z.)
- Opčný protokol (publikovaný pod č.318/2010 Z. z.)
- Tretí opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (2014)
- Medzinárodný dohovor pre nedobrovoľné zmiznutia (2006)
Oznámenie o tom, že medzinárodnoprávne dokumenty, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika a ktoré ku dňu jej rozdelenia nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku, bolo publikované pod č. 53/1994 Z. z..
Oznámenie o tom, že medzinárodnoprávne dokumenty, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika a ktoré ku dňu jej rozdelenia nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku, bolo publikované pod č. 53/1994 Z. z..
Sťažnosti jednotlivcov posudzujú tzv. zmluvné orgány (treaty bodies) – orgány vytvorené priamo jednotlivými zmluvami. Slovenská republika uznáva príslušnosť nasledujúcich zmluvných orgánov:
Sťažnosť môže podať osoba, ktorá sa nachádza pod jurisdikciou Slovenskej republiky a nazdáva sa, že jej práva zaručené niektorou z uvedených medzinárodných zmlúv OSN o ľudských právach boli porušené. Sťažnosť sa podáva relevantnému výboru.
Právne zastúpenie nie je procesnou podmienkou podania sťažnosti, spravidla je však rozhodujúce pre jeho kvalitu. Sťažnosť je možné podať aj v zastúpení, ak zástupca disponuje písomným súhlasom poškodenej osoby, právo ktorej bolo porušené. Vo výnimočných prípadoch môže sťažnosť podať v mene obete aj iná osoba (spravidla blízky príbuzný) i bez jej súhlasu.
Ďalšie informácie týkajúce sa mechanizmu podávania individuálnych sťažností v rámci systému OSN nájdete na: www.ohchr.org/.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR upozorňuje, že tieto údaje majú iba informatívny charakter. Proces podania sťažnosti prináleží sťažovateľovi samotnému, ktorý si ho riadi a obstaráva sám. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR neposkytuje v tejto súvislosti právnu, či poradenskú pomoc.
Sťažnosť je potrebné podať v jednom z oficiálnych jazykov OSN (anglický, francúzsky, španielsky, čínsky alebo ruský). Na podanie oznámenia nie je vymedzená osobitná lehota, je však v záujme podávateľa predložiť oznámenie v čo najkratšom čase, po vyčerpaní príslušných opravných prostriedkov. Oznámenia musia byť v písomnej forme a nemôžu byť anonymné. Oznámenie musí obsahovať základné osobné údaje podávateľa, resp. poškodeného a označenie zmluvného štátu, proti ktorému podanie smeruje. Ak je podanie urobené v mene inej osoby, treba preukázať súhlas tejto osoby s konaním. Ďalej je potrebné uviesť dôvod podania, resp. v chronologickom poradí všetky dôležité skutočnosti prípadu. Podávateľ je povinný uviesť vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré boli vyčerpané (nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy je dôvodom na zamietnutie sťažnosti) a tiež skutočnosť, či bol prípad postúpený aj inému medzinárodnému orgánu (v prípade, že sťažnosť posudzoval iný medzinárodný orgán, príslušný výbor sťažnosť zamietne). Na záver podávateľ zhodnotí, prečo považuje fakty, ktoré uviedol, za porušenie konkrétnych článkov dotknutej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach.
Konanie pred zmluvnými orgánmi je rámcovo upravené v príslušných zmluvách a podrobne v procesných poriadkoch jednotlivých orgánov. Podstata konania spočíva v tom, že po podaní sťažnosti rozhodne zmluvný orgán o tom, či došlo k porušeniu práva a navrhne prípadné kroky, ktoré má daný štát podniknúť za účelom nápravy. Rozhodnutia uvedených výborov nemajú povahu súdnych rozhodnutí ako napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Názory výborov majú povahu odporúčaní pre členské štáty. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR predkladá každoročne informáciu o stave individuálnych sťažností vláde SR.
