Jednou z prioritných úloh zastupiteľských úradov je poskytovať konzulárnu ochranu občanom Slovenskej republiky, ktorí sa v zahraničí ocitnú v stave núdze alebo potrebujú pomoc pri zabezpečení svojich práv a oprávnených záujmov. Výkon týchto činností zabezpečujú spravidla diplomatickí zamestnanci – konzuli. Spôsob, rozsah a formy ochrany určuje predovšetkým zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a normy medzinárodného práva, predovšetkým Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch. Rozsah výkonu konzulárnej ochrany je zásadne limitovaný aj vnútroštátnym právnym poriadkom krajiny pôsobenia zastupiteľského úradu.
Núdzou sa rozumie najmä stav alebo situácia, kedy môže dôjsť k života, zdravia alebo majetku občana a ten nie je schopný bez pomoci, samostatne alebo s pomocou iných osôb tento stav alebo situáciu riešiť tak, aby prekonal jeho akútne negatívne dopady. Za núdzu nemožno považovať stav, ak občan pricestoval do zahraničia bez dostatočných finančných prostriedkov na cestu a pobyt; to neplatí, ak ide o akútne ohrozenie života alebo zdravia.
Krízovou situáciou sa rozumie najmä závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo ohraničená udalosť, v dôsledku ktorej nastane stav bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti občana. Krízová situácia môže byť spôsobená najmä vplyvom živelnej pohromy, v dôsledku hromadnej dopravnej nehody, extrémnej politickej situácie, ozbrojeného konfliktu, teroristického útoku, bezpečnostných hrozieb a spravidla je spojená s poskytovaním konzulárnej ochrany väčšiemu počtu osôb.
Diplomatická misia a konzulárny úrad môžu poskytnutie konzulárnej ochrany odmietnuť, ak občan alebo nezastúpený občan neposkytuje súčinnosť, nepodieľa sa na riešení situácie, konzulárnu ochranu zneužil, uviedol nepravdivé informácie alebo zavádzajúce informácie alebo požaduje ochranu nad rámec možností diplomatickej misie a konzulárneho úradu