1. Domov
  2. Diplomacia
  3. Témy
  4. Bezpečnostná politika
  5. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ

Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ

Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ (SBOP) je ako súčasť Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP) jedným z nástrojov uskutočňovania zahraničnej politiky Únie. Nastavuje rámec koordinácie a spolupráce v oblasti obrany a krízového manažmentu. Pre tieto účely vznikli politické a vojenské štruktúry, ktoré Únii umožňujú viesť vojenské a civilné misie a operácie a zlepšovať svoje civilné a vojenské spôsobilosti. EÚ tak môže efektívnejšie čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám a zároveň prispieva nielen k svojej stabilite a bezpečnosti, ale aj krízových regiónov vo svete.

Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla Zmluvou o Európskej únii v roku 1993 s cieľom prispieť k mieru, posilniť medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu a upevňovať demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Odvtedy prešla viacerými výraznými zmenami. V súčasnosti jej základný rámec určuje Lisabonská zmluva z roku 2009, ktorá nielenže dala tejto politike názov, ale vytvorila aj pozíciu Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, rozšírila pole pôsobnosti EÚ (o odzbrojovanie, poskytovanie vojenského poradenstva, predchádzanie konfliktom a postkonfliktnú stabilizáciu) a posilnila obrannú spoluprácu medzi členskými štátmi.

Spoločná bezpečnostná a obranná politika na stránkach Diplomatickej služby Európskej únie

 

Hlavné dokumenty

Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

V roku 2016 bola predstavená nová Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, ktorá nahradila Európsku bezpečnostnú stratégiu z roku 2003 a zadefinovala nové ambície a ciele EÚ v oblasti bezpečnosti. EÚ sa na jej základe zameriava na 5 priorít svojej zahraničnej politiky: bezpečnosť Únie, odolnosť štátov a spoločností na východ a juh od EÚ, integrovaný prístup ku konfliktom a krízam, kooperatívne regionálne usporiadania, a globálne riadenie pre 21. storočie.

pdf
Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie
(pdf; 274.67 KB)
Stiahnuť
pdf
Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie v anglickom jazyku
(pdf; 713.02 KB)
Stiahnuť
pdf
Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie - zhrnutie
(pdf; 131.44 KB)
Stiahnuť
pdf
Predslov Federicy Mogheriniovej - vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Európskej komisie
(pdf; 83.97 KB)
Stiahnuť

 

Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu

Na Globálnu stratégiu v roku 2022 nadviazal Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, prostredníctvom ktorého si členské štáty EÚ vôbec prvýkrát vytýčili svoje spoločné priority a ciele špecificky v oblasti bezpečnosti a obrany na dlhšie obdobie (10 rokov). Vychádzali pritom zo spoločného vnímania bezpečnostných hrozieb a výziev. Strategický kompas obsahuje viac ako 50 cieľov, ktoré posilnia schopnosť EÚ reagovať nielen na tradičné vojenské hrozby, ale aj na hybridné hrozby, kybernetické útoky, dezinformácie, či hrozby spojené s klimatickou zmenou.

rtf
Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu
(DOCX, 118kB)
Stiahnuť
rtf
Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu - anglická verzia
(DOCX, 90kB)
Stiahnuť

 

Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – informačný prehľad

Civilný kompakt SBOP

Významným míľnikom v rámci spoločnej bezpečnostnej a obranná politiky je aj prijatie Civilného kompaktu SBOP v roku 2018, v ktorom sa členské štáty EÚ prostredníctvom 22 záväzkov zaviazali posilniť civilnú oblasť SBOP. Úlohou Civilného kompaktu je upevniť pozíciu Únie ako poskytovateľa bezpečnosti vo svete, zefektívniť pôsobenie civilných misií EÚ, zlepšiť národné systémy vysielania civilných expertov a celkovo posilniť schopnosti Únie reagovať na bezpečnostné hrozby v rôznych oblastiach (hybridné hrozby, kybernetická bezpečnosť, organizovaný zločin, námorná bezpečnosť či kultúrne dedičstvo).

pdf
Civilný kompakt SBOP
(pdf; 333.53 KB)
Stiahnuť

 

Hlavní aktéri

Zodpovednosť za oblasť SBOP má Rada Európskej únie spolu s Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Vysoký predstaviteľ je zároveň podpredsedom Európskej komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci (FAC – Foreign Affairs Council; rozhodovací orgán v oblasti SBOP). Pri výkone práce sa opiera o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS – European External Action Service).

Vysoký predstaviteľ zvyčajne predkladá členským štátom návrhy rozhodnutí týkajúce sa SBOP. Európska rada, zložená z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov, určuje hlavné smerovanie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Rada Európskej únie na základe usmernení Európskej rady rozvíja a vykonáva SBOP a ministri členských štátov (obrany a zahraničných vecí) prijímajú rozhodnutia na základe princípu jednohlasnosti (unanimity).

Členské štáty sú prostredníctvom veľvyslancov zastúpené aj v rámci Politického a bezpečnostného výboru (PSC – Political and Security Committee), ktorý zodpovedá za politický dohľad a strategické riadenie misií a operácií krízového manažmentu. V rámci štruktúry ďalej pôsobí Vojenský výbor EÚ (EUMC - European Union Military Committee), ktorý sa zvyčajne schádza na úrovni najvyšších predstaviteľov ministerstiev obrany – riadi všetky vojenské aktivity v rámci EÚ a dáva odporúčania pre PSC v oblasti vojenských záležitostí EÚ.

Vojensko-politické aspekty SBOP má vo svojej kompetencii Politicko-vojenská skupina (PMG – Politico-Military Group), v civilnej oblasti SBOP je poradným orgánom PSC Výbor pre civilné aspekty krízového manažmentu (CIVCOM – Committee for Civilian Aspects of Crisis Management).

 

Misie a operácie EÚ

EÚ spustila svoju prvú civilnú misiu (v Bosne a Hercegovine) ako aj vojenskú operáciu (v Severnom Macedónsku) v roku 2003. Odvtedy viedla dokopy 37 misií a operácií v Európe, Afrike a Ázii. V súčasnosti je aktívnych 11 civilných misií a 7 vojenských misií a operácií. Misie a operácie EÚ sú najviac viditeľným nástrojom SBOP a pomáhajú predchádzať alebo riešiť konflikty a krízy, posilňujú kapacity ostatných štátov tak, aby si samé dokázali s konfliktmi a krízami poradiť, a prispievajú k bezpečnosti Únie a jej občanov.

Misie a operácie EÚ

Slovensko a Spoločná bezpečnostná a obranná politika

Slovensko sa podieľa na rozvoji SBOP prostredníctvom svojich zástupcov v pracovných skupinách a prijímaním politických rozhodnutí. Usiluje o posilňovanie civilných aj vojenských spôsobilostí, ktoré EÚ zabezpečia schopnosť rýchlej a efektívnej reakcie a ktoré budú komplementárne k spôsobilostiam NATO. Veľký dôraz SR kladie na medzinárodnú spoluprácu a budovanie partnerstiev s organizáciami a tretími štátmi.

Je zakladajúcim členom Európskeho centra výnimočnosti pre civilný krízový manažment v Berlíne (European Centre of Excellence for Civilian Crisis Management), prostredníctvom ktorého spolupracuje s inými štátmi na zlepšovaní národných systémov a procedúr v rôznych oblastiach civilnej časti SBOP. 

Zároveň je aktívnou súčasťou medzinárodného krízového manažmentu, slovenskí civilní experti a príslušníci Ozbrojených síl SR dlhodobo pôsobia v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu.

SR v roku 2021 pôsobila v 4 civilných misiách EÚ (EUAM Ukrajina, EUMM Gruzínsko, EULEX Kosovo, EUCAP Somálsko) a v 4 vojenských misiách a operáciách EÚ (EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine, EUNAVFOR MED Irini v centrálnom Stredomorí, EUTM Mali, EUTM RCA v Stredoafrickej republike).