Obsah
    Aktualizované 21.02.2024
    Publikované 24.05.2022

    Základné informácie o OBSE

    Slovenský názov: Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe /OBSE
    Oficiálny názov v anglickom jazyku: Organization for Security and Co-operation in Europe/OSCE

    Vznik

    1. augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo Helsinský záverečný akt.

    Na summite v Budapešti 1994 bol formálne prijatý nový názov Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (platný od 1. januára 1995) namiesto pôvodného Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).

    Úradujúci predseda OBSE v roku 2024: Ian Borg

    Generálny tajomník OBSE: Helga Maria Schmid

    Predseda Parlamentného zhromaždenia OBSE: Pia Kauma​​​​​​​

     

    Účastnícke štáty

    57 štátov - Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Kanada, Kazachstan, Kirgizsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Severné Macedónsko, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Srbsko, Svätá stolica, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan

     

    Partneri OBSE

    Partneri pre spoluprácu v Ázii - Afganistan, Austrália, Japonsko, Kórejská republika, Thajsko

    Partneri pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora - Alžírsko, Egypt, Izrael, Maroko, Tunis, Jordánsko

     

    Počet rokovacích jazykov

    6 – angličtina, francúzština, nemčina, ruština, španielčina, taliančina

    Hlavné orgány

    Rozhodovacie orgány Summity / Ministerské konferencie Stála rada Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu
    Výkonné orgány generálny tajomník Sekretariát
    Inštitúcie Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Vysoký komisár pre otázky národnostných menšín Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií
    Ostatné štruktúry a inštitúcie Parlamentné zhromaždenie OBSE Zmierovací a arbitrážny súd Minská skupina
    Terénne misie*  
    Štruktúry spriaznené s OBSE Spoločná konzultatívna skupina (Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe) Spoločná konzultatívna komisia (Zmluva o otvorenom nebi)

     

    *V súčasnosti pôsobí v priestore OBSE celkovo 13 misií, resp. Centier OBSE (OSCE Missions/Centres): 6 na Balkáne (Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Severné Macedónsko); 1 vo východnej Európe (Moldavsko,); 1 na Kaukaze (Úrad Osobného predstaviteľa Úradujúceho predsedu pre konflikt, ktorým sa zaoberá Minská konferencia OBSE – so sídlom v Tbilisi) a 5 misií v Strednej Ázii (Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko).

     

    Úradujúcim predsedom OBSE je minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny. OBSE v roku 2024 predsedá Malta. Bývalé, súčasné a budúce predsednícke štáty tvoria tzv. Trojku OBSE.

     

    Charakteristika a hlavné ciele

    OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Rozhodnutia OBSE sa prijímajú konsenzom. Prijaté rozhodnutia sú pre účastnícke štáty OBSE politicky záväzné. Implementácia existujúcich záväzkov závisí od ich dobrej vôle.

    Spoločným cieľom všetkých účastníckych krajín OBSE je na základe vzájomnej spolupráce udržiavať mier a bezpečnosť v geografickom priestore OBSE. Štáty sa zaviazali rešpektovať ľudské práva a základné slobody, demokraciu, princípy právneho štátu a zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a ochranu životného prostredia. Základným dokumentom OBSE je Deklarácia zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe prijatá v Helsinkách v roku 1975. Deklaráciu tvorí 10 princípov.

    OBSE je platformou pre nepretržitý dialóg medzi 57 účastníckymi štátmi, svojimi aktivitami v oblastiach preventívnej diplomacie, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, a postkonfliktnej obnovy prispieva k budovaniu spoločného európskeho bezpečnostného priestoru. Organizácia má tri dimenzie: politicko-vojenskú, ekonomicko-environmentálnu a ľudskú/ľudskoprávnu.

     

    Kontaktné údaje

    Organization for Security and Co - operation in Europe
    Wallnerstraße 6, 1010 Vienna, Austria
    Phone Nr.: +43 1 514 36 6000
    Fax: +43 1 514 36 6996
    e-mail: info@osce.org

     

    Slovensko a OBSE

    Slovenská republiky je aktívnym účastníckym štátom, podieľa sa na činnosti organizácie vo všetkých troch dimenziách jej činnosti.

    • Slovenská republika súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. a počas celého roka 2018 viedla Stredomorskú kontaktnú skupinu OBSE (MCG)

      január 2018

    • Slovenská republika predsedala Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS)

      2018

    • Slovenská republika predsedala Ekonomickému a environmentálnemu výboru OBSE

      2013 - 2014

    • Slovenská republika predsedala Výboru OBSE pre nevojenské aspekty bezpečnosti

      2005 - 2006

    • funkciu generálneho tajomníka OBSE zastával Ján Kubiš

      1999 - 2005

    • úradujúcim predsedom OBSE bol vtedajší federálny minister zahraničných vecí Jozef Moravčík, keď bola Slovenská republika súčasťou predsedníctva Československa v OBSE

      1992

    • Dátum vstupu Slovenskej republiky do OBSE

      1. januára 1993

    Zobraziť viac

    Slovensko v OBSE

    Slovenské predsedníctvo v OBSE

    Slovenská republika predložila svoju kandidatúru na predsedníctvo v OBSE na stretnutí ministrov zahraničných vecí OBSE v decembri 2016 v Hamburgu. Na tomto stretnutí došlo aj k schváleniu uvedenej kandidatúry.

    Cieľom slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019 bolo nadviazať na prácu predchádzajúcich predsedníctiev a reflektovať aktuálnu bezpečnostnú situáciu v regióne OBSE, vrátane ozbrojených a zmrazených konfliktov. Zameralo sa na oblasti, v ktorých je perspektíva priblíženia názorov, resp. dosiahnutia konsenzu a podpory dialógu a dôvery. Jednou z mála takýchto oblastí bol štruktúrovaný dialóg, diskusia o súčasných a budúcich výzvach a hrozbách v priestore OBSE.

    Slovenské predsedníctvo v OBSE podporilo existujúce formáty zaoberajúce sa hľadaním riešenia zmrazených a pretrvávajúcich konfliktov – Trilaterálnu kontaktnú skupinu, Normandský formát a Osobitnú pozorovaciu misiu (SMM) na Ukrajine, Ženevské medzinárodné diskusie týkajúce sa konfliktu v Gruzínsku, rokovania 5+2 o konflikte v Moldavsku a Minský proces týkajúci sa náhornokarabašského konfliktu. Taktiež podporilo aktivity podporujúce prevenciu násilného extrémizmu a radikalizáciu vedúcu k terorizmu ako aj– posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti SR rovnako venovala náležitú pozornosť aj energetickej bezpečnosti, konektivite a rozšíreniu spolupráce v oblasti vodného manažmentu v ére nových technológií. SR tiež presadzovala agendu tolerancie, nediskriminácie, rešpektovaním druhých bez ohľadu na ich vieru či náboženstvo. Preventívne, vzdelávacie aktivity, podpora rešpektovania ľudských práv sú základom pre komplexnú bezpečnosť, na čo je potrebné spolupracovať s občianskou spoločnosťou a využívať mandát a skúseností autonómnych inštitúcií OBSE.

    V roku 2020 predsedala Slovenská republika v rámci predsedníckych štruktúr OBSE Skupine ázijských partnerov OBSE pre spoluprácu (APCG).

     

    Priority Slovenskej republiky v OBSE

    Aktivity Slovenska na pôde OBSE sa zameriavajú na realizáciu strategického cieľa, ktorým je vybudovanie jednotnej bezpečnostnej komunity v euroatlantickom a euroázijskom priestore v súlade so závermi astanského summitu OBSE. Slovenská republika sa snaží o zdynamizovanie procesu adaptácie OBSE na nové bezpečnostné podmienky a o riešenie aktuálnych otázok európskej bezpečnosti. V tejto súvislosti podporujeme aktivity, ktorých cieľom je obnovenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti.

     

    Slovenská republika má v OBSE záujem: 

    • podieľať sa a (v záujme Slovenska) ovplyvňovať rozhodovanie o zásadných otázkach bezpečnostného prostredia vo všetkých 3 dimenziách organizácie;
    • podporovať plnú implementáciu už existujúcich záväzkov všetkými účastníckymi štátmi v dobrej viere;
    • participovať na prijímaní konkrétnych opatrení a záväzkov v oblasti kontroly zbrojenia, budovania dôvery, ochrany ľudských práv a ekonomickej a environmentálnej bezpečnosti a implementovať ich v plnej miere a dobrej viere;
    • podporovať zachovanie autonómnosti inštitúcií OBSE;
    • naďalej presadzovať témy energetickej bezpečnosti najmä vo vzťahu ku kritickej energetickej infraštruktúre / sieťam, konfliktného cyklu a Reformy bezpečnostného sektora ako „profilových“ tém Slovenskej republiky v OBSE;
    • pravidelne sa aktívne zúčastňovať volebných pozorovacích misií ODIHR. 

     

    Zastúpenie Slovenskej republiky pri OBSE

    Stála misia Slovenskej republiky pri OSN, OBSE a iných medzinárodných organizáciách vo Viedni
    Blaasstraße 34, A-1190,
    Vienna, Austria,
    tel.č.: 004313689433300,
    fax: 004313689433333,
    e-mail: pm.vienna@mzv.sk

     

    Kariéra v OBSE

    V inštitúciách a poľných misiách OBSE pracuje približne 3500 ľudí z 57 účastníckych štátov OBSE na rôznych typoch pracovných pozícií. Slovenskí občania sa môžu hlásiť do výberových konaní na pozície v OBSE prostredníctvom on-line systému na webovej stránke OBSE.

     

    Kontrahované pozície

    Kontrahované pozície  sú prevažne na Sekretariáte OBSE vo Viedni alebo v inštitúciách OBSE – Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) vo Varšave, Vysoký komisár pre národnostné menšiny v Haagu, Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií vo Viedni a Dokumentačné stredisko OBSE v Prahe. Zamestnancov OBSE na týchto pracovných pozíciách platí OBSE zo spoločného rozpočtu organizácie.

     

    Sekondované pozície

    Sekondované pozície sú prevažne v poľných misiách OBSE v rôznych účastníckych štátoch OBSE v juhovýchodnej Európe, východnej Európe, na južnom Kaukaze alebo v Strednej Ázii (https://www.osce.org/where-we-are).

    Pracovníci na sekondovaných pozíciách OBSE sú do výberových konaní nominovaní účastníckym štátom, ktorého sú občanom. V Slovenskej republike je v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení nominujúcou autoritou pre sekondované pozície v OBSE Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ministrstvo, MZVEZ SR), ktoré je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom, medzinárodným organizáciám a zoskupeniam a európskym inštitúciám. Každá prihláška slovenského občana na sekondovanú pozíciu v OBSE je Sekretariátom OBSE postúpená na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, kde prechádza schvaľovacím procesom, výsledkom ktorého môže byť nominácia občana do výberového konania na požadovanú sekondovanú pozíciu.

    Ministerstvo môže nominovať občanov SR do výberového konania len na sekondované pozície do poľných misií OBSE. Ministerstvo týchto občanov do misie nevysiela (nemá s nimi podpísanú zmluvu, neposkytuje im plat ani iné finančné náhrady), môže ich nominovať a v prípade úspešného výberového konania (ktoré je plne v kompetencii OBSE) má úspešný kandidát zmluvu podpísanú s OBSE. Pracovníkom poľných misií na sekondovaných pozíciách OBSE nevypláca mzdu, avšak poskytuje im príspevok na ubytovanie a stravu (tzv. Board and Lodging Allowance).

     

    Postup pri nominácii na sekondované pozície v poľných misiách OBSE

    V prípade, že občan SR má za vyššie uvedených podmienok záujem pôsobiť na sekondovanej pozícii v poľnej misii OBSE, je potrebné vypísať si on-line prihlášku na konkrétnu pracovnú pozíciu.

    Informácie o aktuálnych voľných pracovných miestach v OBSE

    Informácie o sekondovaných pozíciách v OBSE

    Prihláška bude Sekretariátom OBSE obratom postúpená ministerstvu. Až po nominácii zo strany ministerstva je prihláška akceptovaná v OBSE a uchádzačovi je umožnené zúčastniť sa výberového konania, ktoré je plne v kompetencii OBSE. MZVEZ SR v rámci svojich kompetencií vstupuje do procesu len ako nominujúca autorita pre sekondované pozície.

    Na nomináciu na sekondované pozície nie je právny nárok. Upozorňujeme, že nominácia môže byť zo strany ministerstva stiahnutá bez udania dôvodu kedykoľvek v priebehu výberového procesu alebo výkonu práce v danej poľnej misii; OBSE v takom prípade okamžite ukončí angažovanie kandidáta vo výberovom procese, prípadne pracovný vzťah s úspešným kandidátom.

    Dovoľujeme si tiež upozorniť, že ak kandidát nie je držiteľom bezpečnostnej previerky Národného bezpečnostného úradu na stupeň utajenia „Dôverné“, bude podrobený základnému bezpečnostnému skríningu.

    Nominácia kandidáta podlieha na ministerstve internej schvaľovacej procedúre, preto ministerstvo odporúča, aby prihlášky boli vyplnené a odoslané v dostatočnom časovom predstihu, minimálne 5 pracovných dní pred konečným termínom stanoveným OBSE.  V prípade schválenia nominácie ju ministerstvo potvrdí Sekretariátu OBSE, ktorý následne uskutoční a riadi samotné výberové konanie, ktoré trvá minimálne jeden mesiac. V prípade zaradenia kandidáta do užšieho výberu, OBSE ho priamo kontaktuje a spraví s ním (telefonický alebo online) pracovný pohovor. V prípade úspešného výberového konania je kandidát o tejto skutočnosti informovaný prostredníctvom ministerstva a následne vstupuje do priameho kontaktu so Sekretariátom OBSE.

    Viac informácií Vám poskytnú zamestnanci oddelenia OBSE na mailovej adrese OSCE.secondments@mzv.sk.

     

    Spracovanie osobných údajov

    Za účelom spracovania prihlášky na sekondovanú pozíciu v OBSE, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR so sídlom Hlboká cesta 2, 833 36  Bratislava, ako prevádzkovateľ spracúva osobné údaje uchádzača, ktoré sú uvedené v prihláške a dokumentoch priložených k prihláške. Osobné údaje sú spracúvané podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlament a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Osobné údaje môžu byť poskytnuté príslušným štátnym orgánom. Osobné údaje môžu byť v rámci cezhraničného prenosu poskytnuté príjemcom, ktorí majú postavenie samostatných prevádzkovateľov a ktorom na základe osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, je prevádzkovateľ povinný alebo oprávnený ich poskytnúť.

    Informácie o spôsobe spracúvania osobných údajov

    Kontakt na zodpovednú osobu MZVEZ SR: ochranaudajov@mzv.sk.