Čo je NATO

Aktualizované 12.09.2022
Publikované 19.08.2022

Čo je NATO a aké sú jeho hlavné ciele

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO/OTAN- North Atlantic Treaty Organization/ Organisation du Traité de l´Atlantique Nord) je najväčšia a najsilnejšia vojensko-politická Aliancia na svete, ktorej hlavnou úlohou je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov všetkými dostupnými politickými a vojenskými prostriedkami.  Sila a výnimočnosť NATO pramení zo záväzku jeho členov sa navzájom brániť v prípade útoku voči jednému z nich. Tento princíp kolektívnej obrany je jasne vyjadrený v článku V. Severoatlantickej zmluvy. 

Základným princípom fungovania aliancie je tak spoločný záväzok a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi. Všetky rozhodnutia sú v NATO prijímané na základe konsenzu - teda po súhlase všetkých členských krajín. NATO je okrem toho praktickým vyjadrením silného transatlantického puta medzi jeho európskymi členmi, USA a Kanadou. NATO vzniklo 4. apríla 1949, Slovensko sa jeho členom stalo 29. marca 2004.
 

Členské krajiny NATO

V súčasnosti má aliancia 30 členských krajín. Sú to: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nórsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, USA a Spojené kráľovstvo.

 

Hlavné politické a rozhodovacie inštitúcie NATO

Najvyšším orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council - NAC), ktorá má efektívnu politickú právomoc a kompetencie prijímať rozhodnutia NATO. Severoatlantická rada je zložená zo stálych predstaviteľov na úrovni veľvyslancov všetkých 30 členských krajín NATO, ktorí sa schádzajú minimálne raz do týždňa. Rada sa pravidelne stretáva aj na najvyšších úrovniach (na úrovni ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany alebo najvyšších predstaviteľov štátov a vlád), pričom jej rozhodnutia majú rovnaký status a autoritu, nech sa stretáva na akejkoľvek úrovni. Zasadaniam rady predsedá jej predseda, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom NATO. Súčasným generálnym tajomníkom je od 1. októbra 2014 Jens Stoltenberg (Nórsko). 

 

Sídlo organizácie

Prvá centrála NATO sídlila od roku 1949 v Londýne, v roku 1952 bola z dôvodu potreby rozšírenia priestorov presťahovaná do Paríža. V roku 1966 sa však Francúzsko rozhodlo stiahnuť sa z vojenských štruktúr NATO, preto bola následne v roku 1967 centrála Aliancie premiestnená do Bruselu, kde sídli dodnes. V roku 2018 sa centrála presťahovala do novej budovy na adrese: Boulevard Léopold III 1110, 1130 Bruxelles, Belgium.

Centrála NATO je politickým veliteľstvom aliancie a zároveň sídlom Severoatlantickej rady, generálneho tajomníka NATO, stálych predstaviteľov členských krajín NATO, ich národných delegácií a národných vojenských predstaviteľov, predsedu Vojenského výboru NATO, Medzinárodného vojenského štábu, Štábu sídla NATO pre konzultácie, velenie a riadenie, či viacerých agentúr NATO ako aj diplomatických misií partnerských krajín.

Ministri obrany členských krajín sa stretávajú trikrát ročne (spravidla vo februári, júni a októbri). Ministri zahraničných vecí sa stretávajú tradične na jarnom a jesennnom zasadnutí; v máji 2022 sa uskutočnilo v Berlíne prvé neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín. Okrem toho sa pravidelne stretávajú aj náčelníci generálnych štábov ozbrojených síl členských krajín, a to v januári, máji a septembri. 

Ministri obrany členských krajín zasadajú pravidelne aj v Skupine pre jadrové plánovanie (Nuclear Planning Group – NPG), v ktorej diskutujú o špecifických politických otázkach spojených s jadrovými silami. Predsedom skupiny pre jadrové plánovanie je generálny tajomník NATO.