Závery Európskej rady


Aktualizované 25.08.2022
Publikované 25.08.2022

Európska rada dáva Európskej únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.

Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Európskej komisie. Na rokovaní Európskej rady sa zúčastňuje vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Ak si to vyžaduje program rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v prípade predsedu Európskej komisie, člen Európskej komisie. Európska rada zasadá dvakrát za polrok a zvoláva ju jej predseda.

Ak si to vyžaduje situácia, predseda zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Európska rada bola zriadená v roku 1974 s cieľom vytvoriť pre hlavy štátov alebo predsedov vlád neformálne diskusné fórum. Formálny štatút získala v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa Európska rada od 1. decembra 2009 stala formálne inštitúciou Európskej únie.

 

Samit eurozóny

Na samite eurozóny sa stretávajú hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín eurozóny, predseda samitu eurozóny a predseda Európskej komisie. Samity eurozóny poskytujú strategické usmernenia pre hospodársku politiku eurozóny.

Samit eurozóny vydáva politické usmernenia na zabezpečenie hladkého fungovania hospodárskej a menovej únie. Tieto usmernenia pomáhajú koordinovať všetky príslušné oblasti politiky medzi členskými štátmi eurozóny. 

Pravidelné rokovania na vysokej úrovni, ktoré sa týkajú jednotlivých povinností vyplývajúcich z členstva v eurozóne, umožňujú krajinám eurozóny okrem iného lepšie zohľadniť aspekt eurozóny pri tvorbe ich vnútroštátnych politík. 

 Keďže otázky súvisiace s eurozónou majú politický a hospodársky význam pre všetky krajiny EÚ, pravidelne sa o nich rokuje aj na zasadnutiach Európskej rady.

Viac informácií o Eurosamite


Závery zo zasadnutí Európskej rady

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Andrej Stančík sa v piatok, 18. novembra 2022, zúčastnil na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

V dňoch 20. a 21. októbra 2022 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady.  Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval predseda vlády SR Eduard Heger.  Témami zasadnutia boli Ukrajina v kontexte pokračujúcej ruskej agresie a podpory zo strany EÚ, kritická infraštruktúra, energetika, ekonomické otázky a vonkajšie vzťahy. 

V dňoch 23. a 24. júna 2022 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR E. Heger. Na okraj Európskej rady sa uskutočnilo stretnutie lídrov EÚ - západný Balkán a rovnako samit Eurozóny.

„Ruská vojenská agresia voči Ukrajine trvá už takmer štyri mesiace a nášmu východnému susedovi spôsobuje nepredstaviteľné utrpenie.

Májový samit bol ďalším mimoriadnym zasadnutím, ktoré bolo zvolané s cieľom diskusie o reakcii EÚ na inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu.

Marcový samit bol za ostatný mesiac už tretím zasadnutím lídrov, ktorému dominovala téma vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Okrem tejto témy na programe zasadnutia boli energetika, bezpečnosť a obrana, ekonomické otázky, COVID-19 a vonkajšie vzťahy zahŕňajúce prípravu samitu Európska únia – Čína a situáciu v Bosne a Hercegovine. 

Témami zasadnutia Európskej rady boli COVID-19, krízový manažment a odolnosť, nárast cien energií, bezpečnosť a obrana, externé aspekty migrácie a vonkajšie vzťahy (Bielorusko, Ukrajina, Južné susedstvo, samit EÚ – Africká únia, Etiópia). 

V dňoch 21. a 22. októbra 2021 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR E. Heger. Pred začiatkom rokovania sa konalo tradičné stretnutie krajín V4 k témam zasadnutia Európskej rady.

V dňoch 24. a 25. júna 2021 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady a Eurosamitu. Slovenskú republiku na oboch rokovaniach zastupoval predseda vlády SR E. Heger. 

V dňoch 24. a 25. mája 2021 sa v Bruseli uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval predseda vlády SR E. Heger. Témami zasadnutia mimoriadnej Európskej rady boli zahraničnopolitické témy (Bielorusko, vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom, vzťahy medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, Blízky východ, migrácia a situácia v Mali), klíma a COVID-19.

25. marca 2021 sa uskutočnila videokonferencia členov Európskej rady a Eurosamit. Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR Igor Matovič.

V dňoch 25. a 26. februára 2021 sa uskutočnila videokonferencia členov Európskej rady.  Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády SR Igor Matovič.

Úvod zasadnutia patril tradične predsedovi Európskeho parlamentu D. Sassoliho, ktorého vystúpenie vyvolalo krátku diskusiu lídrov v kritickom tóne k požiadavkám Európskeho parlamentu v medziinštitucionálnych rokovaniach o finálnej podobe viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 (najmä navýšenie rozpočtu o dodatočné zdroje).  

V dňoch 10. a 11. decembra 2020 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Európskej rady a Eurosamitu. Delegáciu Slovenskej republiky viedol predseda vlády SR Igor Matovič.

V dňoch 1. a 2. októbra 2020 sa v Bruseli uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Predmetom prvého dňa zasadnutia boli zahraničnopolitické témy. Prvou a z časového hľadiska najdlhšie diskutovanou témou boli vzťahy s Tureckom v kontexte situácie vo východnom Stredomorí.

Lídri sa zhodli na tom, že EÚ neuznáva výsledok prezidentských volieb, vyslali jasný signál solidarity s protestujúcimi, odsúdili násilie a vyzvali na bezpodmienečné prepustenie zadržaných. Dosiahli dohodu o urýchlenom vypracovaní návrhu zoznamu osôb na zaradenie do sankčného zoznamu EÚ. Aktuálne sú na ňom zaradené štyri osoby.

Cieľom mimoriadneho zasadnutia Európskej rady bolo dosiahnuť dohodu o viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) na roky 2021 – 2027, vrátane doplnkového Nástroja EÚ pre budúce generácie (NEÚBG). Východiskovým bodom pre rokovania lídrov bol kompromisný rokovací návrh z dielne predsedu Európskej rady Ch. Michela z 10. júla 2020.

Videokonferencia členov Európskej rady prebiehala v konštruktívnom a pozitívnom duchu. Dominantnou témou bola prvá diskusia lídrov o novom návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 a návrhu nástroja obnovy s názvom Nástroj EÚ pre budúce generácie, ktoré koncom mája zverejnila Európska komisia.

Vedúci predstavitelia Európskej únie 23. apríla 2020 rokovali o viacerých aspektoch európskej reakcie na pandémiu COVID-19. Išlo už o v poradí štvrté videozasadnutie tohto druhu.

Na videokonferencii členov Európskej rady, ktorá sa konala 23. apríla 2020 vedúci predstavitelia Európskej únie rokovali o viacerých aspektoch európskej reakcie na pretrvávajúcu pandémiu COVID-19.