Profesor Marián Mark Stolárik sa počas svojho dlhoročného pôsobenia na univerzitách v USA a v Kanade zaradil medzi najvýznamnejších šíriteľov odborných poznatkov o slovenskej histórii, politike a kultúre v regióne Severnej Ameriky. V roku 1977 založil „Slovak Studies Association,“ ktorá združuje vedeckých pracovníkov tejto tematiky. Od roku 1983 tiež rediguje vedeckú ročenku „Slovakia,“ ktorú vydáva Slovenská Liga v Amerike. Popri pedagogickej výučbe kurzov a vedení diplomových a dizertačných prác zameraných na témy súvisiace so Slovenskom je Marián M. Stolárik rešpektovaným odborníkom aj v oblasti štúdií širšie chápaného fenoménu prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Profesor Stolárik založil na Ottawskej univerzite Slovenský archív, ktorý zhromažďuje cenné dokumenty súvisiace so slovenskou emigráciou do Kanady a USA. Na tejto univerzite tiež vedie v severoamerickom kontexte jedinečnú Katedru slovenskej histórie a kultúry.

Profesor Stolárik je držiteľom množstva významných ocenení, vrátane medaily prezidenta Slovenskej republiky z roku 2002. Je autorom niekoľkých desiatok odborných kníh, štúdií, článkov a publikácií a dokonca autorom dokumentárneho filmu "Vianoce: A Canadian Slovak Christmas," (1978). Prednášal na mnohých univerzitách po celom svete a je členom viacerých poradných rád a asociácií. Je takisto aktívnym členom redakčných rád nielen v Kanade, ale aj na Slovensku.

Monika Gullerová, M.A., PhD., pôsobí ako výskumníčka na prestížnej univerzite v britskom Oxforde v laboratóriách profesora Nicka Proudfoota na „Sir William Dunn School of Pathology“ ako postdoktorálna mladá vedkyňa, kde v roku 2008 získala cenu za výnimočný prínos. Zároveň získala cenu Mladý výskumník roka SR za rok 2008 a cenu UNESCO Women in Science UK and Ireland za rok 2011. Venuje sa molekulárnej biológii a jej nová metóda „vypínania“ génov v ľudských bunkách môže mať veľký význam pre biotechnologický priemysel. Študovala na Univerzite Komenského a vo Viedni. Publikuje vo významných svetových vedeckých periodikách. V októbri 2012 získala "Medical Research Council Career Development Award" v hodnote 2 milióny GBP (podpora pre výnimočne talentovaných PhD výskumníkov), čo v praxi znamená, že bude mať vlastné výskumné laboratórium v Oxforde. Jeden z jej najväčší vedeckých úspechov je uverejnenie publikácie v časopise Cell. Ten patrí spolu s Nature alebo Science medzi najcitovanejšie a najuznávanejšie vedecké časopisy. Podstatou jej výskumu bolo objavenie toho, že proteín kohezín hrá významnú úlohu v regulácii prepisu informácie z DNA do RNA. Hoci praktický význam tohto objavu zatiaľ ťažko posúdiť, v budúcnosti by mohol napomôcť pri liečbe rakoviny či chorôb postihujúcich nervovú sústavu.

Monika Gullerová je držiteľkou viacerých ocenení a grantov, má na svojom konte aj 1 patent a je autorkou viac ako 10 odborných článkov a štúdií. Výsledky svojich prác prezentovala na mnohých odborných seminároch a konferenciách.

Matej Krén patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasného slovenského výtvarného umenia. Pozornosť odborníkov i laického publika upútava najmä vyhraneným prístupom k tradičným žánrom výtvarného umenia, akými sú socha, maľba, kresba, grafika, či klasickým témam umenia vôbec, napr. k téme skutočnosti a ilúzie, prírody a kultúry, bytia a ničoty. Ich novým ponímaním vytvoril originálne tvorivé prostriedky a postupy k reflexii paradigmatickej premeny súčasného sveta a situácie človeka v ňom. Jeho diela boli prezentované na dôležitých výstavách aktuálneho umenia a neustále sa ocitajú v centre diváckej i mediálnej pozornosti na prestížnych kultúrnych podujatiach v metropolách svetovej kultúry a umenia, napr. v Amsterdame, Berlíne, Chicagu, Jeruzaleme, Lisabone, Moskve, Paríži, Prahe, v Sao Paolo, v Soule, vo Viedni a pod. Matej Krén je držiteľom viacerých významných medzinárodných ocenení a jeho tvorba je po roku 1989 neustále reflektovaná mienkotvornými médiami po celom svete.

Medzi ocenenia, ktoré Matej Krén získal, patrí Cena kritiky a Cena diváka za prezentované dielo Idiom na Bienále súčasného umenia v Sao Paolo (1994), ako aj hlavná cena v celosvetovej výtvarnej súťaži Promotion of the Arts organizovanej UNESCO v Paríži (1995). V tom istom roku mu významná americká nadácia Pollock-Krasner udelila tvorivé štipendium a za úspešnú reprezentáciu slovenského umenia v zahraničí prevzal ocenenie ministra kultúry SR. V roku 2004 sa stal držiteľom slovenského výročného ocenenia za umenie – Ceny Tatrabanky. Jeden z jeho medzinárodne oceňovaných projektov posledných rokov Pasáž predstavuje dominantu trvalej zbierky Galérie mesta Bratislavy.