Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva  

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) bol vytvorený na základe článkov 1, 13 a 55 Charty OSN, Viedenskej deklarácie a Akčného programu a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 48/141 z 20. decembra 1993.  

Okrem úlohy pri podpore a ochrane ľudských práv v celosvetovom meradle Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vykonáva i prácu sekretariátu pre Radu OSN pre ľudské práva, osobitné procedúry Rady, zmluvné orgány vytvorené medzinárodnoprávnymi inštrumentmi v oblasti ľudských práv a poradný výbor Rady. Úrad vedie vysoký komisár, ktorý má postavenie zástupcu generálneho tajomníka. 

Vysoký komisár pre ľudské práva je predstaviteľ OSN, ktorého hlavnou zodpovednosťou sú aktivity v oblasti ľudských práv. Menuje ho generálny tajomník OSN so súhlasom Valného zhromaždenia OSN na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Pri výbere sa prihliada o.i. na geografickú proporcionalitu. 

Post vysokého komisára OSN pre ľudské práva zastáva od septembra 2014 princ Zeid Ra’ad Al Hussein, bývalý stály predstaviteľ Jordánska na Stálej misii pri OSN v New Yorku. Post zástupkyne zastáva od marca 2013 Flavia Pansieri. 
 
 

Rezolúcia VZ OSN 48/141 vymedzuje špecifické úlohy vysokého komisára, ku ktorým, okrem iného, patrí: 

• podpora a ochrana výkonu občianskych, politických, hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv pre všetkých, 

• poskytovanie poradenstva, technickej a finančnej pomoci v oblasti ľudských práv štátom na základe ich žiadosti, 

• koordinácia vzdelávacích a verejných informačných programov OSN v oblasti ľudských práv, 

• účasť na dialógu s vládami s cieľom zabezpečiť ochranu ľudských práv, 

• zlepšovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti podpory a ochrany ľudských práv, 

• koordinácia činnosti systému OSN pri podpore a ochrane ľudských práv. 

Strategickému plánu riadenia OHCHR dominujú nasledujúce témy: 

• boj proti diskriminácii, osobitne rasovej, diskriminácii na základe pohlavia, náboženskej príslušnosti a diskriminácii marginalizovaných skupín, 

• boj proti beztrestnosti posilňovaním trestnoprávnej zodpovednosti, princípu právneho štátu a demokracie, 

• podpora hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a boj proti nerovnosti a chudobe, 

• ochrana ľudských práv v kontexte migrácie, 

• ochrana ľudských práv vo vojnových konfliktoch, 

• posilňovanie mechanizmov ľudských práv a pokračujúci rozvoj medzinárodnej ľudskoprávnej základne. 

Rada OSN pre ľudské práva HRC 

Rada OSN pre ľudské práva sídliaca v Ženeve je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom v systéme OSN.  

Vznikla na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 60/251 z 15. marca 2006 ako subsidiárny orgán Valného zhromaždenia OSN a nahradila bývalú Komisiu OSN pre ľudské práva. Rada pozostáva zo 47 členských krajín zastúpených na základe pomerného geografického kľúča (Afrika – 13, Ázia – 13, východná Európa – 6, Latinská Amerika a Karibik – 8, západná Európa a ostatné krajiny – 7). Ostatné členské krajiny OSN vystupujú v Rade ako pozorovatelia, bez hlasovacieho práva. Mandát členov je obmedzený na obdobie troch rokov s možnosťou zastávať ho v prípade znovuzvolenia dve obdobia za sebou. Následne sa o ďalší mandát možno uchádzať až po uplynutí trojročného obdobia. 
 
V zmysle rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 60/251 zodpovedá Rade za podporu univerzálneho dodržiavania ľudských práv, má sa zaoberať prípadmi ich porušovania a hľadať v tejto oblasti inovatívne riešenia. Nosnou myšlienkou je kultúra spolupráce a dialógu členských krajín OSN. Rada sa okrem situácie v jednotlivých krajinách venuje početným tematickým otázkam vrátane boja proti rasizmu a diskriminácii, ochrane práv žien, detí, menšín a pod. S cieľom efektívnejšieho systému ochrany jednotlivých práv funguje v rámci Rady systém tzv. osobitných procedúr – tematických a geografických expertných mandátov (spravodajcovia, nezávislí experti, pracovné skupiny) a tiež systém tzv. univerzálneho periodického hodnotenia, v rámci ktorého je komplexne hodnotený stav ochrany a podpory ľudských práv vo všetkých členských krajinách OSN. 
 
Trikrát ročne sa konajú riadne zasadnutia HRC (štyri týždne v marci, tri týždne v júni a tri týždne v septembri). V prípade potreby, ak si to vyžaduje naliehavá situácia – závažné porušovanie ľudských práv – sú priebežne zvolávané osobitné zasadnutia. 
 

Univerzálne periodické hodnotenie (Universal Periodic Review, UPR) 
 
Univerzálne periodické hodnotenie je univerzálnym mechanizmom Rady OSN pre ľudské práva, v ktorom je dotknutý štát hodnotený ostatnými členskými štátmi. Cieľom hodnotenia je poskytnúť komplexný a objektívny obraz o stave ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN. Hodnotenie prebieha v pravidelných 4,5-ročných cykloch. Z hľadiska ľudskoprávnej agendy na národnej úrovni predstavuje univerzálne periodické hodnotenie kľúčovú udalosť. 

Medzinárodné organizácie 

• Odzbrojenie 

• Špecializované organizácie OSN 

• Humanitárne organizácie 

• Ďalšie organizácie